Choď na obsah Choď na menu
 


Islamské bankovnictví, proč západní banky padají. Islámské expandují jako nikdy

1. 12. 2011

zdroj: http://profit.etrend.sk

 Islamské bankovníctvo dobýja svet

 

Banky s islamskými pravidlami sa nepúšťajú do vysoko rizikových operácií a sú konzervatívnejšie ako západné 13.01.2011 / Adrian Peter Pressburg

 

Svetová finančná kríza prinútila odborníkov i laickú verejnosť prehodnocovať povýšenecký postoj k islamskému bankovníctvu. Ukázalo sa, že finančné inštitúcie riadiace sa islamským právnym a morálnym kódexom šaria ostávali zdravé i počas mohutných globálnych turbulencií. Záujem o produkty islamského bankovníctva v Európe prudko stúpa. Úmerne dopytu rastie i ponuka.

  

 

Rozmach islamského bankovníctva prežíva Londýn. Odtiaľ sa expanzia šíri po európskej pevnine do oblastí s vysokým podielom moslimského obyvateľstva. Takými sú západoeurópske veľkomestá, ale aj Balkán. Podľa správy International Financial Services London z februára 2010 majú Britské ostrovy päť bánk plne podliehajúcich islamským pravidlám šaria – Europe Arab Bank, Gatehouse Financial, Bank of London and the Middle East, European Islamic Investment Bank, European Finance House.

 Sedemnásť britských bánk otvorilo špeciálne šaria pobočky. Nezaostávajú ani veľké európske finančné domy, vrátane nemeckých a rakúskych. Predpokladajú, že čoskoro si nebudú môcť dovoliť nemať filiálky pre klientov dožadujúcich sa tohto druhu bankovníctva. Ústretové sú i finančné ústavy DnB NOR, Nordea a Sparbank v severskom Nórsku.

 Bruselský ekonóm a konzultant islamského bankovníctva Mohammed Boulkif zamýšľa otvoriť Moslimskú banku v metropole Belgicka. Obrátil sa už na veľké belgické banky, aby projekt podporili. Neobišiel ani Belgickú komisiu pre finančníctvo a poisťovníctvo CBFA. Varoval, že ak neuspeje, prijme potrebný začiatočný kapitál z Kataru alebo Kuvajtu.

 

Dvojciferný rast

 bankaislam_bloombergIslamské financie sa vynárajú v nečakaných kútoch planéty. Japonská centrálna banka sa stala v septembri 2009 pozorovateľom v Rade islamských finančných služieb v snahe urýchliť prispôsobovanie predpisov a noriem islamskému bankovníctvu. Japonský štátny bankový dozorný orgán – Agentúra finančných služieb – predložil nedávno dodatky k pripravovanej novele bankovému zákona. Na jej prijatie netrpezlivo čaká japonský súkromný sektor, vrátane vedúcej investičnej spoločnosti Nomura Asset Management a finančnej skupiny Mitsubishi UFJ.

 Islamské bankové pobočky majú takí globálni ťažkotonážnici ako Citigroup, HSBC či Deutsche Bank. Konzervatívny britský mesačník Banker zverejňuje od roku 2007 zoznam Top 500 islamských finančných inštitúcií. Figurujú v ňom spoločnosti z takmer päťdesiatich krajín. Bezmála tristo dodržiava kódex šaria a disponuje kapitálom v hodnote 895 miliárd dolárov.

 Portál www.thebanker.com 29. decembra 2010 konštatoval, že islamské finančníctvo dodržiavajúce princípy šaria dosahovalo v období 2006 až 2010 rast 23,46 percenta ročne. Poradenská spoločnosť Ernst & Young nevylučuje, že celosvetový trh s islamskými finančnými produktmi prelomí v roku 2010 hranicu bilióna dolárov.

 

Boh a peniaze

 To všetko napriek rozsahu regulácie, aký by bol v konvenčnom bankovníctve nemysliteľný. Islamské bankovníctvo nielenže zakazuje úroky, ale aj účasť vo firmách alebo činnostiach, ktoré sú v akomkoľvek spojení s obchodom alebo výrobou bravčového mäsa, tabaku, alkoholu, lotérie, hazardných hier a oplzlostí (pornografie).

 Islamské normy života zakotvené v sústave šaria pritom netvoria pevne kodifikovaný právny systém. Zahŕňajú všetky vzťahy medzi Bohom a človekom. Stanovujú, že Boh stvoril všetko, a preto mu aj všetko náleží. Človeku je bohatstvo len prepožičané a smie ho zveľaďovať ako používateľ alebo správca spôsobmi určenými Bohom. Ich výklad však nie je jednoznačný. Tlmočia ho vedúci predstavitelia náboženských obcí hlásiaci sa k štyrom duchovným školám.

 Každý islamský finančný dom má výbor zložený z bankárov a duchovných posudzujúcich zlučiteľnosť novej transakcie so šariou. Stanoviská jednotlivých bánk sa preto môžu líšiť. Morálne a etické ohľady zahŕňané do finančných rozhodovaní môžu západnému človeku zaváňať stredovekou starinou.

 

Kľučky okolo úroku

 Islamské banky sa nepúšťajú do vysoko rizikových operácií a sú konzervatívnejšie ako západné. Táto rozvážnosť ich uchránila pred účasťou pri nafukovaní špekulatívnych bublín. To sa dnes oceňuje ako výhoda islamského bankovníctva.

 Jeho kľúčovým prvkom je zatracovanie úroku. Islamskí učenci upozorňujú na spätosť úroku a času, pričom čas je statkom, ktorým smie disponovať iba Stvoriteľ. Úrok sa často vyjadruje pojmom „riba“, teda prírastok alebo zmnoženie vloženého kapitálu, ale tiež úžera, ktorú zakladateľ islamu zatratil. Očami západného sveta islamské bankovníctvo obchádza hriešnu kategóriu úroku rôznymi cestami.

 Príklad z praxe: pravoverný moslim v Londýne alebo v Paríži nepožiada svoju islamskú banku o zúročenú pôžičku na auto. Namiesto toho banka kúpi ním vybrané vozidlo od dílera a dohodne s klientom podmienky splácania, vrátane istého vopred určeného poplatku. Takúto prirážku (po arabsky murabahu) islam nekategorizuje ako úrok, a preto ju nezakazuje. Do splatenia dohodnutej sumy patrí automobil banke. Tá je v islamskom ponímaní podnikom, ktorý kupuje a predáva. Žije z marže, teda z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou.

 

Dve strany mince

 Islamské bankovníctvo sa líši od západného tým, že banky smú uskutočňovať finančné operácie len do výšky vlastných rezerv. Zákaz úroku robí z poskytovateľov pôžičiek investorov, a nie veriteľov. Nie je dovolené používať peniaze ani ako potenciálny kapitál, pretože islamské princípy uznávajú iba súčasnú, a nie budúcu hodnotu peňazí. Mnohí klienti islamských finančných inštitúcií a pobočiek západných bánk riadiacich sa zásadami šarie sa domnievajú, že islamský bankový systém je transparentnejší, poctivejší a celkove etickejší.

 V Európskej únii má s ním najbohatšie skúsenosti Veľká Británia, kde sa odbor šaria bankovníctva vyučuje na viac ako päťdesiatich školách. Finančné služby podľa islamského kódexu uprednostňujú tri štvrtiny britských moslimov. Pozoruhodný je ohlas u britských nemoslimov tvoriacich už zhruba pätinu ich celkovej klientely.

 Skeptici namietajú, že poplatok/prirážka (murabaha) je v skutočnosti úrokom, i keď sa označuje ako legitímny podnikateľský zisk. Varujú aj pred nábožensky podmieňovaným filtrovaním vhodných a nevhodných investícií. To vedie k diskriminácii neislamských alebo nedostatočne islamských projektov. Na zozname neželateľných sa ocitá odmietanie kapitálových vkladov do hazardu, alkoholu a prostitúcie. Škrtajú sa projekty vedúce k šíreniu kresťanstva, judaizmu, hinduizmu, ateizmu, liberalizmu a čohokoľvek opuncovaného za nepriateľské k islamu.

 

Výbušný potenciál

 Prudký skok islamského bankovníctva urýchlila svetová finančná kríza. Peňažné ústavy riadiace sa islamskými zásadami získavajú i bez prehnaného marketingu novú klientelu vďaka pridržiavaniu sa konzervatívnych hodnôt. Nevzdali sa zásady opierať svoju likviditu o skutočné vklady klientov. Na rozdiel od západných investičných bánk tvoria ich hodnotu skutočné peniaze, a nie virtuálne aktíva zo swapov a derivátov.

 V súťaži o posilňovanie podielu na svetových trhoch prekonávajú západné banky na všetkých svetadieloch. Tienistou stránkou tohto trendu je potenciálna i reálna hrozba islamizácie Európy, Afriky a najmä Číny a Indie. Ak sa ázijské giganty vzoprú napredovaniu islamského bankovníctva, môže uviaznuť na mŕtvom bode.

 

 

 

 

 

 

 

 

zdroj:banky.sk

Zvýšený záujem o arabský svet nenechal ľahostajnou ani redakciu www.banky.sk. Samozrejme, že predmetom nášho záujmu nebude fundamentalizmus a terorizmus, ale vskutku originálne a inšpiratívne bankovníctvo v duchu zásad islamu. Prinášame Vám možnosť zoznámiť sa s touto plnohodnotnou alternatívou klasického bankovníctva, ktorá nepripúšťa funkciu úroku ako prospechu plynúceho z požičiavania peňazí. Neveríte?

 

Históriu svetového bankovníctva už z predchádzajúcich príspevkov máme určite v malíčku. Pre pochopenie súvislostí a získania celistvého obrazu však nahliadnime na históriu ešte raz, tentokrát v kontexte islamského bankovníctva.

 

Ako sa to teda začalo? Už v starom Babylone pred 10 000 rokmi boli zaznamenané zárodky klasického bankovníctva. Chrámy tohto starobylého mesta miest, prijímali vklady a poskytovali pôžičky.

 

V arabskom svete do 7.storočia n.l. realita vyzerala napríklad takto: Ali si požičal resp. kúpil niečo na dlh od Mustafu s tým, že svoj záväzok musí vyrovnať v stanovenom čase. Pôžička bola bezúročná. Ak sa Alimu dlh v stanovenom čase nepodaril zaplatiť, mohol požiadať o odklad s tým, že zaplatí dvojnásobok. Väčšinou však dlžník Ali nemal na splatenie takého navýšenia, stal sa otrokom Mustafu, ktorý ho predal, a tak vyrovnal dlžnú čiastku.

 

V židovskom a kresťanskom náboženstve bol úrok z pôžičky pre "blížneho svojho" a jeho horšia forma - úžera zakázaná, avšak výklad židovského náboženstva pojmu "blížny" bol ohraničený len na vlastnú komunitu. Realita mnohokrát však samozrejme bola a je úplne odlišná. Úžera môže byť prehlásená za druhé najstaršie remeslo.

 

K výrazným zmenám v spoločnosti prišlo s príchodom islamského náboženstva. Korán obrazne popisuje pojmom "ribá" ako úroku za poskytnuté peniaze. Žiada veľkorysosť bohatých voči chudobným dlžníkom a hovorí -"kto nie je úžerník zaľúbi sa Bohu". Každopádne o ribá sa vyjadruje hanlivo a odsudzujúco. Korán výslovne zakázal úžernícku formulku o zdvojnásobení dlhu v prípade neplatenia. Nejednotnosť výkladu zapríčinila, že v celej histórii až dodnes sa vedú spory, či daný pojem predstavuje spravodlivý alebo úžernícky úrok.

 

Korán je posvätná kniha moslimov, písomná podoba božieho slova, ktoré bolo zjavené Prorokovi Muhammadovi v prvej polovici 7. storočia n.. Zjavenie sa najskôr predávalo ústne. Dnešná podoba Koránu je výsledkom postupne vznikajúcich písomných záznamov o božom slove.

 

10. storočie prinieslo novú možnosť platobného styku – zmenky. Zmenkami sa povedľa peňazí splácali dlhy, dávali úplatky, dokonca aj vyberali dane. Poplatok za vysporiadanie zmenkového obchodu bol naozaj minimálny. Na tomto mieste je nutné doplniť, že v arabskom svete odjakživa platili vyššie morálne princípy typu konanie na svoju česť, hrdosť, úcta, dobroprajnosť, ale i sklon k bohémskemu životu a radikálnym opatreniam z nerešpektovania náboženstva.

 

 

 

12 storočie zaviedlo pojem "mudarába", ktoré sa neskôr stalo jedným z pilierov teórie islamského bankovníctva. Predstavuje obchodný vzťah, kde vkladateľ kapitálu a podnikateľ (banka), ktorý ho dokáže svojou prácou zhodnotiť, sa budú deliť na zisku v určitom pomere, pričom prípadnú stratu nesie v plnej výške vkladateľ. Túto filozofiu už mali zabehnutú aj janovskí bankári pod názvom "commenda", tento bankový systém však postupne v Európe vymizol.

 

Príklad stredovekej zmluvy zostavenej sudcom na žiadosť zúčastnených strán: Toto je doklad spísaný v prospech Mustafu, syna Mustahovho, spísaný menom Aliho, syna Ahmedovho: Dávam ti 50 dirhamov dobrého zrna formou mudaráby s tým, že ho použiješ na nákup a predaj, tak za hotové, ako i na úver vo všetkých druhoch obchodov s ním spojených podľa svojho uváženia. A čokoľvek Ti Boh, a On je najvyšší poskytne, polovica bude moja a polovica tvoja ako odmena za tvoju prácu. Dal som ti tieto peniaze a ty si ich prevzal a to v čiastke 50 v mesiaci 5., roku 1600....

 

V 19. storočí časté vojny zapríčinili, že Osmanská ríša sa zadĺžila v zahraničí natoľko, že nič nebránilo európskym bankám využiť výhodné politické prostredie, a za niekoľko desiatok rokov vybudovať hustú sieť bankových pobočiek klasického typu. Na škodu veci však až príliš európskych a s európskymi zamestnancami. Takto vznikli Egyptská banka (18655), Osmanská banka (1856), Anglo – egyptská banka (1864). Osudy bankovníctva Islamu sú práve pred veľkou hospodárskou krízou a Vám nič nebráni dopiť kávičku a pokračovať v slede udalostí a jeho fungovania v druhej časti...

 

Napriek celosvetovej hospodárskej kríze (1929-1933) sa aj tu začali budovať centrálne banky a súkromné islamské banky, aby tak vytvorili typický dvojstupňový bankový systém.

 

Egyptský občiansky zákonník z roku 1949 zakotvil nasledujúcu funkciu rozporuplného ribá s mnohými podmienkami: Maximálny ribá bol stanovený na hranici 7%, bol zakázaný úrok z úroku, úrok za oneskorenie bol určený na 4% a to iba na základe sťažnosti veriteľa, taktiež bolo zakotvené právo splatiť dlh skôr, no najmenej po 6 mesiacoch Reformný egyptský občianky zákonník postupne prevzali Sýria (1949), Irak (1953), Lýbia (1954) a Kuvait. Tieto základné predpoklady a právny rámec zákonníka viedli k vzniku súčasných islamských bánk. Okrem uvedených skutočností na vznik moderného islamského bankovníctva mali vplyv priekopníci bezúrokoveho bankovníctva - Muhammad Nejatullah Siddiqi a Muhammad Báqir as-Sadr, ktorých teoretické účenie našlo uplatnenie v bankovej praxi.

 

Od roku 1970 sa problém "ribá" prenáša na arabský poloostrov, krajiny bohatnúce z exportu ropy zakladajú banky ochotné poskytovať bezúročné pôžičky. V roku 1975 vzniká Islamská rozvojová banka, najväčšia arabská banka, ktorá v spolupráci s Medzinárodným inštitútom islamského bankovníctva a ekonómie zastrešuje aktivity týkajúce sa rozvoja bezúrokového bankovníctva. O úspešnosti tohto bankovníctva svedčí aj fakt, že mnohé globálne pôsobiace banky (Citigroup, Deutsche bank ...) majú už otvorené pobočky islamského typu. Tento odbor je možné študovať na mnohých univerzitách. Rozvíja sa E-commerce, telebanking a internet banking a ostatné bankovnícke novinky posledného desaťročia.

 

V súčasnej islamskej praxi tento spôsob investovania bánk tvorí asi 20% ich aktivít. Pomerná časť celkového zisku banky sa rozdeľuje na účty vkladateľov podľa ich podielu na celkových vkladoch v banke. Ak banky nemajú vlastnú podnikateľskú príležitosť, vystupujú ako vkladateľ do transakcií s tretími subjektami, ale už s prísnejšími podmienkami, za akých získali peniaze ony, čo je mnohokrát v rozpore s islamským právom. Ďalej banky často využívajú modifikáciu mudaráby, tzv. "mušáraka", ktorá predpokladá spoločnú investíciu oboch strán a pomerné delenie zisku aj straty. Táto filozofia je nápadne podobná našej právnej forme s.r.o.

 

Medzi štandardné úverové nástroje islamských bánk patrí transakcia "murábaha". Pôvodne sa jednalo o transakciu, pri ktorej sprostredkovateľ nakúpil tovar, o ktorý ho požiadal spotrebiteľ. Po čestnom uvedení nákupnej ceny a obstarávacích nákladov s tým spojených, mu túto spotrebiteľ uhradil navýšenú o príslušnú odmenu.

 

V islamskom bankovníctve plní úlohu sprostredkovateľa banka. Zabezpečí tovar resp. aktíva pre svojho klienta, ktoré mu odpredá vrátane prirážky za sprostredkovanie (zvyčajne). Aktívum zostáva vo vlastníctve banky, pokiaľ nie je úplne splatené. Tento moment vlastníctva je dôležitý pre aspoň minimálny súlad tohto predaja za hotovosť s odloženou s prirážkou alebo bez, s islamským právom. Od tohto je len na skok k financovaniu pomocou lízingu, či predaja na splátky "idžára" s možnosťou odkúpenia predmetnej veci.

 

Výpočet finančných nástrojov ukončíme perlou "quard hasan", čo je bezúročná pôžička, ktorú poskytujú banky klientom, ktorí sa ocitli v núdzi. Korán vyzýva na poskytovanie týchto pôžičiek. Z marketingového hľadiska sa banka, ktorá ponúka quard hasan teší veľkej obľúbenosti a prestíži.

 

Zaujímavý tip od riaditeľa Delphi Risk Management London: " Tým, že banka predáva pri transakcii aktívum za viac ako ho získala, pripomína murábáha transakciu, pri ktorej sa úrokový výnos prevádza na kapitálový, za účelom vyhnúť sa zdaneniu".

 

Ako však banka získava kapitál ? Banky lákajú svojich klientov na lukratívnu možnosť deliť sa o pomernú čiastku dosiahnutého zisku banky podľa výšky vkladu. Rozlišujú sa skupiny vkladov bez výpovednej lehoty, sporivé vklady, investičné účty a podobne. S každou touto skupinou robí banka rôzne investičné operácie podľa stupňa rizikovosti. Je jasné, že vklady bez výpovednej lehoty sú považované za najmenej rizikové a investičné účty za najviac rizikové, a teda aj úročené. Pri všetkých uvedených vkladoch ide strata na vrub zákazníka. Ako výborný nástroj hospodárskej politiky štátu sa taktiež ukázalo zavedenie "zakátu". Tento nevinný názov predstavuje špeciálnu daň z majetku fyzických osôb zvyčajne vo výške 2,5%. Ak osoba preukáže, že peňažný majetok má investovaný v banke zakát sa odpúšťa, inak sa trvá na jeho zaplatení.

 

Bankovníctvo Islamu môžeme v mnohom považovať za umné maskovanie úroku z dôvodu náboženskej citlivosti. Určite však obsahuje množstvo inšpiratívnych originálnych prvkov využiteľných aj v európskej praxi.

 

Veríme, že sme pomohli zorientovať sa tým investorom, ktorí sa rozhodli investovať svoj kapitál do bánk islamského typu, a taktiež, že sme aj povrchných čitateľov presvedčili, že sa nejedná o nevydarený preklad úryvkov z kámásútry. :-)

 

 

 O čom je západné bankovníctvo a jeho dosledky:

 

 

 

Vizualizácia dlhu USA

 

 

 

 

Ako Bernanke využíva centrálnu banku na získanie kamarátov a ovplyvňovanie ľudí

 

 

 

 

 

Bakalářská práce Zdislava Martinková : Islámské bankovnictví v euroatlantickém prostoru