Choď na obsah Choď na menu
 


Evropský stabilizační mechanismus ESM

19. 11. 2011

 

Vít Jedlička: Skutečné nebezpečí EU tkví v...

 

Server parlamentní listy mě požádal o reakci k článku: Kvůli EU budeme pít studenou kávu. Zrušit Brusel, zlobí se europoslanec

 Šéf pravicového libertariánského sdružení Reformy.cz a člen Strany svobodných občanů Vít Jedlička je sice přesvědčen, že podobné regulace jsou zbytečné a nesmyslné, ale hlavní problém unie, kterým by se měli všichni zabývat, je podle něho jinde.

 „Skutečné nebezpečí EU tkví v připravovaném permanentním záchranném mechanizmu eurozóny (ESM, euroval). ESM byl nedávno po pádu vlády a chrabrém boji strany Svoboda a Solidarita proti všem vlastizrádcům schválen na Slovensku. Pokud bude českými vlastizrádci schválen v parlamentu, hrozí České republice nebezpečí, že bude muset zaplatit do Bruselu 350 miliard korun na záchranu eura. To je třetina státního rozpočtu ČR a de facto by to znamenalo bankrot. To znamená, že každý Čech včetně důchodců a batolat si naše členství v EU odpracuje přibližně 250 hodinami nucených prací!" upozorňuje Jedlička.

 Podle něho je to nebezpečná cesta do otroctví a východisko vidí Jedlička ve vystoupení z Evropské unie a vstupu ČR do zóny volného obchodu EFTA, která nehodlá mít ambice na jakékoliv politické sjednocování Evropy.

 

 

 

 

 

 

Evropský stabilizační mechanismus

zdroj:vlastnihlavou.cz

 Čelí Evropská unie a její jednotná měna krizi? Co můžeme a máme udělat? EU plánuje novou smlouvu zvanou Evropský stabilizační mechanismus, zkráceně ESM. Smlouvu dluhů. Poslanci mají přístup k návrhu této smlouvy.

 

Schválený základní kapitál bude 700 miliard eur. Otázka. Proč 700 miliard? Kde se to číslo vzalo? A kým a na jakém základě bylo spočítáno?

 

 

. Členové ESM se tímto neodvolatelně a bezpodmínečně zavazují zaplatit jakýkoliv kapitálový požadavek, který vůči nim bude učiněn, do sedmi dnů od přijetí tohoto požadavku. Otázka. Vlastně nic. Tahle část je jasná. Pokud bude ESM potřebovat peníze, máme sedm dní na zaplacení.

 

Když vezmeme v úvahu běžné bankovní procesy, znamená to, že máme čtyři dny na vypsání šeku. Ale co znamená to “neodvolatelně a bezpodmínečně”? Co když budeme mít nový parlament; takový, který nesouhlasí s přesunem peněz so ESM? Musíme platit i tak?

 

Rada guvernérů může rozhodnout o změně schváleného kapitálu a změnit odpovídajícím způsobem článek 8. Otázka. Prosím? 700 miliard je teprve začátek? ESM si může navyšovat svůj fond jakkoliv chce, kdykoliv chce? A my bychom pak byli podle článku 9 neodvolatelně a bezpodmínečně povinni zaplatit?

 

ESM má plnou právní kompetenci zahájit právní řízení. ESM, jeho majetek, financování a aktiva požívají imunity vůči všem formám soudního procesu. Otázka. Takže ESM nás může zažalovat, ale my ho u soudu žalovat nesmíme?

 

- Majetek, financování a aktiva ESM požívají imunity vůči prohlídce, záběru, konfiskaci, vyvlastnění, nebo jiné formě exekuce, odebrání nebo zabavení exekutivním, soudním, správním nebo legislativním aktem. Otázka. Imunitou vůči soudním procesům jsme se zabývali v minulém bodě, ale tohle znamená, že ani naše vlády, ani naše parlamenty, ani naše demokratické zákony nemají žádný efekt na ESM? To je pěkně mocná smlouva!

 

Guvernéři, zástupci guvernérů, ředitelé, zástupci ředitelů, výkonný ředitel a zaměstnanci jsou imunní vůči právním procesům proti aktům, které vykonali a požívají nedotknutelnosti v souvislosti se svými oficiálními smlouvami a dokumenty. Otázka. Takže kdokoliv zúčastněný v ESM je v klidu a teple? Nemůžou být hnáni k odpovědnosti kvůli ničemu? A znamená ta nedotknutelnost jejich dokumentů, že je nemůžeme zničit, nebo že ani nemůžeme vidět, co se v nich píše?

 Tato smlouva zakládá novou mezivládní organizaci, které jsme povinni předat neomezená aktiva do sedmi dnů, pokud si to vyžádá.

 Organizaci, která nás může žalovat, ale sama je imunní vůči všem formám stíhání a jejíž manažeři si užívají stejné imunity.

 Nejsou žádní nezávislí kontroloři a žádné existující zákony se na ně nevztahují?

 Vlády se nemohou bránit?

 Evropské národní rozpočty v rukou jedné jediné nevolené mezivládní organizace?

 Tohle je budoucnost Evropy?

 Tohle je nová EU? Evropa postrádající svrchované demokracie?

 Tohle chcete? Pokud tohle NECHCETE, pošlete dopis, email nebo zavolejte svému poslanci. Protestovat je vaše právo!

 

 

 

 

 

 zdroj:gazovic.blog

Európsky stabilizačný mechanizmus, alebo začiatok konca slobody EU?

EÚ pripravila nový základný zákon. Ide o takzvanú zmluvu o Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM), medzi členskými štátmi používajúcimi spoločnú menu euro. Do platnosti má vstúpiť po júne 2013 a má plniť úlohy doteraz plnené EFSF (European Financial Stability Facility) a EFSM (European Financial Stability Mechanism). Tento zákon rozvíril hladinu na politickej scéne aj u nás, známy ako euroval. O čo vlastne v ESM ide?

 V prvom rade treba nahlas vysloviť pár skutočností, ktoré verejnosti a politikom pri vyčerpávajúcich úlohách mohli uniknúť. Poďme sa pozrieť na niektoré detaily tejto zmluvy.

 Článok 1

Zmluvné strany zakladajú medzi sebou medzinárodnú finančnú inštitúciu, pod menom ESM.

 

Článok 8

1. ... Základný kapitál spoločnosti bude 700 000 miliónov euro. Tento bude rozdelený na 7 miliónov akcií, každá s menovitou hodnotou 100 000 €...Tieto sa budú deliť podľa počiatočného príspevku členov.

 V prípade SR ide o 5 768 000 000 €, teda SR bude mať 57 680 akcií. Otázkou je, prečo práve 700 miliárd €, kto a na základe čoho rozrátal takúto sumu?

 4. ... ESM členovia, sa týmto zaväzujú neodvolateľne a bezvýhradne poskytnúť ich príspevok k základnému kapitálu.

 

Článok 9

3. ... ESM členovia sa týmto zaväzujú, neodvolateľne a bezvýhradne zaplatiť na požiadanie akúkoľvek výzvu na kapitalizáciu. Táto má byť splatená do 7 dní od obdržania tejto požiadavky.

 Tu to začína byť celkom zaujímavé. 7-sto miliárd €, rozdelených na 7 miliónov akcií, splatnosť platieb do 7 dní. To už vyzerá ako šlabikár okultizmu... prečo 700, prečo 7 miliónov a prečo 7 dní?

 a čo znamená neodvolateľne a bezvýhradne? Čo ak v krajine bude zvolený nový parlament, ktorý nebude chcieť realizovať tieto platby? Už to viac nejde?

 

Článok 10 1. ... Rada guvernérov môže rozhodnúť o zmene základného kapitálu, a príslušne zmeniť článok 8 a prílohu II.

 

aha, takže tých 700 miliárd € je len začiatok, ESM môže bez ohraničenia meniť výšku základného kapitálu a krajiny sú neodvolateľne a bezvýhradne zaviazané splatiť svoje záväzky?

 

Článok 17

1. ... EMS bude splnomocnená k pôžičkám na kapitálových trhoch od bánk, finančných inštitúcii, alebo iných osôb a inštitúcii na vyplnenie svojho účelu.

 no jasne, ak nejaká krajina nebude môcť kapitalizovať EMS, bude potrestaná úrokmi a do tej doby si ESM požičia inde.

 

Článok 18

Generálny riaditeľ bude implementovať opatrnú investičnú politiku pre ESM.... ESM bude oprávnená použiť časť ziskov z investícií na pokrytie operatívných a administratívných nákladov. tak veru, opatrnosti nikdy nie je dosť

 

Článok 20

1. ...ESM založí rezervný fond...

3. ...Zdroje z rezervného fondu budu investované podľa smerníc....bla bla bla

 

Článok 21

Straty vznikajúce z operácií EMS budú zúčtované

 a) primárne z rezervného fondu

 b) sekundárne z vloženého kapitálu

 c) posledne, z prislúchajúcej sumy nesplateného kapitálu, vyvolaného podľa článku 9(3)

 

Prečo by sa medzinárodná finančná inštitúcia spravujúca základný kapitál 700 miliárd € mala dostať do straty v prvom rade? Toto je celkom zábavné EMS bude mať rezervný fond, peniaze z ktorého budú investované. Ak bude ESM vykazovať stratu, táto sa pokryje primárne z rezervného fondu? Čo ak ale investuje zle a nebude mať peniaze vo fonde?. Vtedy sa použijú peniaze z vloženého kapitálu. Ak sa však ale použijú peniaze z vloženého kapitálu, bude teda vydaná výzva na kapitalizáciu a krajiny ju musia opäť do 7 dní zaplatiť do výšky ich podielu???

 

Článok 27

2. ... ESM má plnú právnu subjektivitu, spôsobilosť na právne úkony:

 a) nadobúdať a disponovať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom

 b) uzatvárať zmluvy

 c) byť účastníkom súdných konaní

 z akých peňazí sa to bude realizovať? z tých čo si vyrobia? a ak nevyrobia? a ozaj, kto a z čoho bude platiť, guvernérov, riaditeľov, pracovníkov a vlastne všetkých, sídlo v Luxemburgu, poprípade druhé vysunuté v Bruseli? (ako sa spomína v zmluve)

 3. ... ESM, jej majetok, zdroje a aktíva užívajú imunitu pred akýmkoľvek súdným konaním... (okrem toho ak sa ESM vzdá tejto imunity)

 ak sa bude vzdávať imunity tak ochotne, ako naši politici sme v bezpečí... Nemám ďaľšie otázky, svedok je váš.

 4. ... majetok, zdroje a aktíva ESM sú imúnne voči pátraniu, vymáhaniu, zhabaniu, vyvlastneniu výkonnou, súdnou, administratívnou, alebo legislatívnou cestou.

 5. ... archívy ESM a všetky dokumenty patriace ESM sú nedotknuteľné

 6. ... budovy ESM sú nedotknuteľné

 8. ... na vyplnenie aktivít určených v tejto zmluve je majetok, zdroje a aktíva ESM oslobodený od obmedzení, regulácií, kontrôl a moratórií akéhokoľvek druhu.

 9. ... ESM je oslobodená od akýchkoľvek potrieb byť autorizovaná, alebo licencovaná ako úverová inštitúcia, poskytovateľ investičných služieb, alebo iná autorizovaná, licencovaná, alebo regulovaná entita, podľa zákonov každého EMS člena.

 Teda ESM môže nariadovať a vyžadovať, ale sama je nedotknuteľná, nemôže byť dokonca ani vyšetrovaná, súdená ani nič??? To už tu raz bolo, ale ani vlády, ani zákony si na ESM nesiahnu??? Husté kafé.

 

Článok 30

1. ... v záujme EMS, predseda rady guvernérov, guvernéri, zástupcovia guvernérov, riaditelia (predstavenstvo), zástupcovia riaditeľov (predstavenstva), ako aj generálny riaditeľ a ostatní zamestnanci sú imúnni voči súdným konaniam, v súvislosti s ich oficiálnou činnosťou a užívajú nedotknuteľnosť v súvislosti s ich oficiálnou korešpodenciou a dokumentami.

 Teda, nikto nemôže byť potrestaný, ESM v sebe bude koncentrovať moc nebývalých rozmerov, ale sama nebude zodpovedať za nič, ale vôbec nič. Dokumenty budú tajné? Aby to neskončilo tak, že až po riadne dlhej dobe temna budeme pristupovať k odtajneniu dokumentov, ako napríklad pri bývalej ŠtB.

 Ak sa pozriete do dokumentu, k dohodám sa pristupuje v ESM vzájomnou dohodou, obyčajnou väčšinou, alebo absolútnou väčšinou, podľa typu rozhodnutia. Finta je ale v tom, že volebná sila ide podľa pomeru základného kapitálu. Teda malí hráči akými SR a napr. Slovinsko sú, sú tak povediac v mnohých prípadoch bezzubí. Ale platiť musia, neodvolateľne a bez výhrad.

 

Rozpočet celej EÚ bude v rukách jedinej, inštitúcie bez akejkoľvek kontroly a zodpovednosti? Je toto nová EÚ? Nová Európa? Bez suverénnej slobody a demokracie.

 Poz: http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf

 

 

 

 

Pravda o Eurovale

 

 

 

ESM (euroval): Smlouva dluhů

 

 

 

Ďalšia pravda o Eurovale

 

 

 

Dnes sa stalo niečo veľké

Dnes, 1. februára 2012, vláda SR schválila Zmluvu o založení ESM, tzv. trvalý euroval. Ministri za SaS tento dokument nepodporili. Osem členov vlády hlasovalo za, dvaja ministri hlasovali proti (Miškov, Mihál) a jeden člen vlády sa zdržal hlasovania (Lipšic). Uvedomujem si vôbec niekto, čo sa dnes vlastne stalo? Vláda zaťahuje Slovensko do obrovských finančných záväzkov, ktoré budú neudržateľným bremenom pre budúce generácie.

 1. Vláda na takéto konanie nemala mandát

 Pristúpenie k trvalému eurovalu je ekonomické vazalstvo Slovenska a schválila ho vláda, ktorá na to nemá mandát, pretože jej v parlamente bola vyslovená nedôvera. Jej jedinou úlohou je priviesť krajinu k predčasným voľbám. Je to porušenie Ústavy SR.

 Prečo sa táto zmluva musela schvaľovať už pred voľbami? Keď sú si ostatné strany také isté, pokojne mohla takáto závažná zmluva počkať.

 Je tu ešte jedna mimoriadne závažná vec. Vláda túto dôležitú medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy ani len nepredložila do medzirezortného pripomienkového konania. Minister financií v Dôvodovej správe hovorí o dôvernom charaktere zmluvy. Vraj sa na tom dohodli v Bruseli.

 Môžeme ešte hovoriť o právnom štáte, ak vláda v dôvernej zmluve vytvorí pre vlastných obyvateľov záväzok vo výške ročných príjmov štátneho rozpočtu? Na jednej strane sa tvárime, akí sme transparentní a zverejňujeme aj zmluvy o nákupe toaletného papiera a Zmluvu, ktorou môžeme zadlžiť celé generácie, ktoré prídu po nás, pred občanmi skrývame.

 2. Lídri eurozóny za dva roky nič nevyriešili

 Vo vyhlásení členov Európskej rady z 30. januára sa uvádza, že: „...neexistujú rýchle riešenia. Naša činnosť musí byť rozhodná, vytrvalá a komplexná. Musíme urobiť viac, aby sme Európu vyviedli z krízy“. Toto nielenže nie je pravda, ale realita je úplne opačná. Už dva roky sme svedkami toho, ako „rozhodne a vytrvalo“ európski lídri riešenia dlhovú krízu v eurozóne. Ani za dva roky nič nevyriešili. Dlhová nákaza sa z Grécka rozšírila na ďalšie krajiny eurozóny, celá EÚ stojí pred ekonomickou recesiou, zadlženosť Grécka za dva roky vzrástla, úročenie dlhopisov Talianska, Španielska, Portugalska tiež vrástlo.

 3. Strata jednomyselnosti hlasovania

 Pri schvaľovaní konkrétnych programov finančnej pomoci pre zadlžené krajiny sa už nebude vyžadovať jednomyseľné hlasovanie. V zmluve o založení ESM sa zaviedol tzv. núdzový hlasovací postup, ktorý znamená, že v naliehavých prípadoch stačí na schválenie použitia finančných zdrojov už 85% hlasov v Rade guvernérov. Členské krajiny takto stratili právo nezúčastniť sa programov pomoci konkrétnym krajinám. Ak už raz krajina pristúpi k Zmluve o založení ESM, na jej názore na pomoc konkrétnej nezodpovednej krajine viac nezáleží. Kedykoľvek bude takýto názor pohodlne prehlasovaný.

 4. Hazard bez konca

 Páchaniu zlých vecí však nie je zďaleka koniec. Pyramídová hra a hazardovanie s peniazmi daňovníkov eurozóny bude pokračovať ďalej. Hlavy štátov sa na decembrovom summite jasne dohodli, že už v marci tohto roka „prehodnotia primeranosť zdrojov EFSF a ESM“. To slovíčko „prehodnotia“ znamená, že sa opäť budú navyšovať príspevky Slovenska do ESM.

 Dnešným schválením Zmluvy o založení ESM sa opätovne v krátkej dobe zvýšia špecifické štátne záruky Slovenska pre euroval. Boli to poslanci SDKÚ, Smeru, KDH a MOSTu, ktorí svojimi hlasmi v októbri navýšili záväzky Slovenska na nehoráznych takmer 8 mld. eur.

 Viete si predstaviť sumu 8 mld. eur? To je suma, za ktorú sme mohli dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc, mohli sme zvýšiť platy sestričkám, lekárom, učiteľom. Mohli sme pridať každému dôchodcovi niekoľko stovák eur mesačne.

 Namiesto toho pošleme peniaze na záchranu Gréckych dôchodcov. Takto vyzerá ochrana národno-štátnych záujmov Slovenska? Takto vyzerá ochrana úspor obyvateľov Slovenska?

 O niekoľko mesiacov príde minister financií opäť do parlamentu požiadať o zvýšenie našich záruk o ďalších neslýchaných takmer 6 miliárd eur (5,768 mld.). Čiže už v lete celkový objem našich záruk dosiahne takmer 13,5 mld. eur, čo predstavuje sumu, rovnajúcu sa príjmom štátneho rozpočtu SR na tento rok.

 Celkový objem prisľúbených úverov, garancií a nakúpených dlhopisov na jedného Slováka 31. januára 2012 dosahoval 1,851 eur (záväzky vyplývajúce z nášho členstva v ECB, EFSF, EFSM a IMF, spojené zo záchranou eurozóny). Potom, čo vláda SR 1. februára schválila pristúpenie Slovenska k Zmluve o založení ESM, sa celková suma na jedného Slováka zvýšila na nehoráznych 2,899 eur.

 5. Strata suverenity Slovenska

 Ak krajina odsúhlasí zmluvy (EFSF a ESM), ktorými vytvorí záväzky pre vlastných obyvateľov vo výške ročných príjmov štátneho rozpočtu, prestáva byť slobodnou krajinou a z vlastných občanov robí ekonomických vazalov. Slovensko, ako druhá najchudobnejšia krajina eurozóny, prispieva do dočasného a trvalého eurovalu v pomere k výkonnosti svojej ekonomiky a v pomere k výške príjmov vlastných obyvateľov najviac zo všetkých krajín eurozóny.

 Toto považujeme za podvod, ktorý SDKÚ, Smer (už ohlásil, že podporí schválenie Zmluvy v parlamente), KDH a MOST páchajú na slovenských občanoch.

Jozef Kollár,  1. februára 2012 17:26

 

 

 

 

Richard Sulík u Anne Will - Euroval nie je riešenie

 

 

 

 

 

Zmluva ESM SK Poznamky

 

Zmluva ESM SK Poznamky

 

 

 

 

 

 

Pridané 21.2.2012            

Tajný dokument: V záchranu Řecka nevěří ani velká trojka

Krachujúce Grécko sa dočkalo aj našej miliardy eur

Nezodpovedná ruleta s účasťou Slovenska

 

 

 

 

Pridané  30.3.2012

 

E

urozóna odklepla zvýšenie eurovalu: 1 bilión eur je realita!

 

Euroval sa bude predsa len navyšovať – jeho hodnotu na takmer 1 bilión eur schválili ministri financií eurozóny.

 Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý vznikne tento rok v lete, bude mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur, no podľa generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angela Gurría je táto suma nedostatočná na obnovenie dôvery trhov v eurozónu. Pripomenul tiež, že "dôveryhodný" obranný val poskytne vládam v menovej únii potrebný čas, aby sa mohli sústrediť na oživenie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti. Ministri financií sa dohodli na zvýšení kapacity 700 miliárd eur a prisľúbili tiež ďalších 240 miliárd, ak by si daná situácia vyžadovala. Podľa návrhu by sa mohla táto časť pomoci použiť do roku 2013. Najbližšia schôdza v Kodani by mala prezradiť viac.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble sa nechal počuť, že eurozóna vybuduje euroval za 800 miliárd eur, aby trhy dostatočne presvedčila. „Máme k dispozícii nové peniaze v objeme 500 miliárd eur a k tomu programy, ktoré už boli schválené pre Írsko a Portugalsko a nový program pre Grécko. Ide zhruba o 800 miliárd eur,“ povedal Schäuble, píše idnes.cz. Svetové organizácie argumentujú, že presvedčivo veľký záchranný fond obnoví dôveru v zraniteľné krajiny, ako sú Španielsko a Taliansko, a pomôže im vyhnúť sa prípadnej žiadosti o finančnú pomoc. Zároveň im tak umožní, aby sa sústredili na obnovenie hospodárskeho rastu. No Nemecko sa obáva, že ľahký prístup k finančnej pomoci môže viesť k zastaveniu reforiem v problematických štátoch eurozóny. Podľa známeho a rešpektovaného analytika Mohameda El-Eriana čaká tento rok Portugalsko rovnaký osud, ako poznáme z Grécka. Okrem iného sa v najbližších 9 mesiacoch rozhodne, či sa eurozóna rozpadne, alebo z nej budú niektoré krajiny vylúčené. El-Erian síce nepredpovedá katastrofický scenár pre eurozónu, no takisto túto alternatívu nevylučuje. Všetko závisí od iniciatívy európskych predstaviteľov, ktorí by sa mali chopiť iniciatívy a podniknúť relevantné kroky.

Práve Portugalsko sa stalo treťou krajinou eurozóny, ktorá po Grécku a Írsku žiadala finančnú pomoc zo zahraničia. Záchranný balík pre Lisabon mal hodnotu 78 miliárd eur. Renomovaný analytik predpokladá, že finančný balík bude nedostatočný a krajina bude potrebovať ďalšiu finančnú injekciu a čoskoro Portugalsko príde s iniciatívou získania ďalšej finančnej pomoci. „Potom nastane veľká diskusia o tom, ako túto finančnú záťaž rozdeliť medzi Európsku úniu, veriteľov, Medzinárodný menový fond a Európsku centrálnu banku,“ nechal sa počuť El-Erian.

 

 

 

 

 

 

poz: 

 

 

 

 

 

 

!!!! Tajný plán Bruselu: Euroval chcú zvýšiť na 2,9 bilióna eur !!!!

!!!! Euroval má narásť na dva bilióny. Bez nových záruk !!!!

  

 

 

 EROVAL JE PROBLÉM, NIE EUROVALU

 

Bude trvalý euroval (ESM) ďalším slovenským prekvapením?

 

Konec Eurosnu, Itálie hoří

 

Európsky stabilizačný mechanizmus, alebo začiatok konca slobody EU.

 

30.4.2012 /

ESM – Ve středu budou poslanci schvalovat evropské sado-maso

 

 

 

14.5.2012

 

Nigel Farage:EU způsobí masivní nepokoje a revoluce v Evropě

 

R.Sulík:

Odchod Grécka z eurozóny bude stáť každého Slováka 420 eur

 

 

 

 

27.5.2012

 Trvalý euroval - samovražda zo strachu pred smrťou

Na júnovej schôdzi NRSR sa bude hlasovať aj o členstve Slovenska v trvalom eurovale (ESM). ESM je mechanizmus, ktorý má za cieľ „zabezpečiť stabilitu eurozóny". V skutočnosti spôsobí presný opak, lebo umožní nezodpovedným krajinám ďalej robiť dlhy, čím krízu ešte viac zhorší. Vyše dvojročné „zachraňovanie" to potvrdzuje.

 Okrem márnych snáh vyriešiť krízu je ESM nebezpečný najmä tým, že obmedzuje suverenitu Slovenska. Po schválení ESM nebude o značných čiastkach slovenského štátneho rozpočtu rozhodovať slovenský parlament, ale nikým nevolení ľudia v Bruseli a Luxemburgu (sídlo ESM).

 Pred akýmikoľvek ďalšími úvahami je nevyhnutné si uvedomiť, že zmluvu o pristúpení k (ESM) nie je možné vypovedať, z ESM nie je možné vystúpiť, podiel na ESM nie je možné založiť, predať a dokonca ani len darovať (článok 8, ods. 3). Skratka, keď raz vstúpime do ESM, už nikdy nebudeme môcť vystúpiť.

 Koľko a ako budeme platiť?

 Vstup do ESM bude pre Slovensko znamenať, že ešte tento rok budeme musieť zaplatiť 263,68 mil. eur, z ktorých polovica zvýši náš verejný dlh. V rokoch 2013 a 2014 budeme musieť zaplatiť ďalších 395,52 mil. eur, ktoré celé zvýšia náš verejný dlh. Spolu tak fyzicky zaplatíme neodvolateľne a bezpodmienečne 659,2 mil. eur (článok 8, ods. 4).

 Okrem uvedenej sumy nás zmluva o ESM zaväzuje splatiť takzvané „akcie splatné na požiadanie" vo výške 5,1 miliardy eur. O splatení týchto peňazí nebudú rozhodovať národné parlamenty, ani vlády, ale len takzvaná Rada guvernérov, ktorá pozostáva z ministrov financií (článok 9, ods. 1). V prípade, že nášmu ministrovi financií premiér alebo vláda nariadi hlasovať proti splateniu ešte nesplatených akcií a on toto nariadenie neuposlúchne, nehrozí mu vôbec nič. Má totiž imunitu (článok 35, ods. 1).

 Keď sa ESM dostane do straty (napríklad preto, že Grékom odpustí dlh), môže vyzvať Správna rada jednoduchou väčšinou na doplatenie tejto straty. Správna rada už nie sú ministri financií, ale len nimi menovaní úradníci a na jednoduchú väčšinu stačí, keď sa dohodne Francúzsko (20,39%), Taliansko (17,91%) a Španielsko (11,90%) a my budeme platiť miliardy niekam do Grécka či Portugalska.

 Najnebezpečnejší je článok 9, ods. 3, ktorý dáva Generálnemu riaditeľovi, teda jednému jedinému človeku, až absurdnú moc: Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v EMS, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr s cieľom zabezpečiť, aby mal EMS dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k ich dátumu splatnosti. To však nie je všetko, článok 9 ods. 3 pokračuje priam strašidelne: Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa podľa tohto odseku na požiadanie zaplatia, že takáto platba prebehne do siedmich dní od doručenia.

 Generálny riaditeľ je fakticky neodvolateľný, lebo na predčasné ukončenie jeho päťročného funkčného obdobia je potrebných 80% hlasov (článok 5, ods. 7e, teda stačí, že Francúzsko so svojimi 20,39% bude proti), má imunitu, ktorej nevie byť pozbavený (článok 35, ods. 3) a podlieha mlčanlivosti (článok 34). Navyše, samotné ESM nesmie byť žalované (článok 32, ods. 3) a všetky jeho objekty a písomnosti sú nedotknuteľné (článok 32, ods. 5 a 6).

 Ako sa bude podieľať súkromný sektor?

 Peniaze z ESM majú byť použité na „záchranu" členských krajín, no v skutočnosti ide o záchranu súkromných bánk, ktoré vo vidine vyšších ziskov nakúpili dlhopisy nezodpovedných krajín. Kto by však čakal, že pri takto veľkoryso nastavenom zachraňovaní súkromných bánk bude nutná aspoň symbolická účasť súkromného kapitálu, bude sklamaný:

 Pôvodná zmluva predpokladala účasť súkromného kapitálu, a preto obsahovala článok 12 ods. 2: „Keď sa členovi EMS v súlade s postupmi MMF poskytne finančná pomoc, bude sa podľa konkrétneho prípadu očakávať zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora.", ktorý bol nahradený neškodnou formuláciou (bod 12 v úvode): „ ...sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora ...". Namiesto toho, aby straty znášali konkrétne súkromné banky a v krajnom prípade štáty, ktoré ručia za ich vklady, budú ich znášať európski daňovníci.

 Na záver zopár desivých detailov:

 Na rozdiel od pôvodného prísľubu bude možné zachraňovať banky aj tých štátov, ktoré v problémoch nie sú (článok 15, ods. 1). V príkrom rozpore s európskou ústavou bude možné vykupovať štátne dlhopisy aj na primárnych trhoch (článok 17). Celkovú sumu bude možné navýšiť ihneď po vstupe zmluvy do platnosti (bod 6). O použití peňazí bude možné rozhodnúť aj bez súhlasu Slovenska (článok 4, ods. 4). Keď niektorý člen nesplatí imanie, bude rozrátané medzi ostatných členov (článok 25, ods. 2). Záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) majú prednosť pred záväzkami voči ESM (bod 13). ESM môže poskytovať peniaze už aj vtedy, keď len hrozí, že sa niektorému štátu zhorší zvyčajný prístup k financovaniu nezodpovedného štátu, teda keď hrozí, že nebude možné robiť dlhy tak ako doteraz.

 Slovensko bude platiť najviac

 Žiaľ, nie je pravda, že sa podarilo znížiť sumy, ktoré bude platiť Slovensko nezodpovedným krajinám a súkromným bankám. Nižší podiel je len dočasný (článok 11, ods. 3b) a o pár rokov budeme musieť všetko doplatiť (článok 11, ods. 5).

 Slovensko ako jediná krajina odmietla v roku 2010 pôžičku Grécku, čím ušetrila slovenským daňovníkom 820 mil. eur. Dnes už nikto nepochybuje, že požičané peniaze boli vyhodené von oknom.

 V októbri 2011 došlo k hlasovaniu o navýšení dočasného eurovalu. Žiaľ servilnosť voči Bruselu zvíťazila nad zdravým rozumom, a tak nielen, že nás naši koaliční partneri primitívne vydierali, aby sme hlasovali v rozpore so svojím názorom i svedomím, ale aj kvôli Grékom stúpol medzičasom slovenský verejný dlh zo 47% na vyše 50%. Ako dnes vieme, dočasný euroval krízu nijak nerieši, akurát nalieva ďalšie miliardy do Grécka a predlžuje agóniu.

 Teraz je na stole zmluva o trvalom eurovale. Na rozdiel od dočasného eurovalu postačuje pri trvalom eurovale len 90% hlasov, aby vstúpil do platnosti. Slovensko teda nikoho blokovať nebude. Možno opäť nejakí „zodpovední" politici budú argumentovať, že 16 krajín sa predsa nemôže mýliť. Žiaľ, môže. Trvalý euroval je cesta do záhuby a jediné rozumné a zodpovedné, čo Slovensko môže spraviť, je túto zmluvu odmietnuť.

 Richard Sulík, nedeľa 27. mája 2012 21:31

 

 

 

 

 

3.6.2012

 ESM dluhová diktatura EU - Jozef Kollár Klub Reformy.cz

 

 

 

Rozhovor Reflex Esm

 

 

 

Zásadný prejav R. Sulíka ku šialenstvu menom Euroval

 

 

 

http://xtbsk.blogspot.sk

Eurosummit položil ďalšiu tehlu „zombie“ eurozóny

 Máme za sebou ďalší eurosummit, ktorý položil ďalšiu šípku do schémy novej „zombie“ eurozóny. Čo sa vlastne udialo? Asi najdôležitejším výsledkom eurosummitu je to, že euroval (či už EFSF/ESM) bude môcť rekapitalizovať banky na priamo, čo znamená, že nové záväzky eurovalu použité na tento účel nebudú účtované ako dlh krajiny, ktorá pomoc prijíma, ale ako dlh eurovalu, ktorý sa rozpočíta na všetkých ručiteľov.

 V praxi to znamená, že pokiaľ Španielsko požiada z eurovalu o pomoc 100 mld. pre banky, tak jeho dlh k HDP vzrastie nie o cca 10 percentuálnych bodov, ale len o cca. 1,3 percentuálneho bodu, čo predstavuje jeho ručenie v eurovale pri neúčasti Grécka, Írska a Portugalska. (za predpokladu, že celý tento mechanizmus bude funkčný v čase čerpania pomoci)

 Hlavnou ideou tohto kroku je podľa slov predstaviteľov eurozóny prelomiť väzbu medzi solventnosťou krajín a solventnosťou bánk. Eurozóna si teda od tohto kroku sľubuje zníženie výnosov zo španielskych dlhopisov v dôsledku ústupu obáv, že prípadné náklady krajiny na rekapitalizáciu bánk a vyčistenie ich súvah od toxických aktív, výrazne navýšia dlh krajiny.

 OK, toto by mohlo fungovať pri Írsku, ktorého primárny problém ležal v bankách, a pri nízkom zadlžení pred vypuknutím bankovej krízy by krajina možno dokázala bez toho, aby sa musela zadlžovať na sanáciu bánk, zvládnuť bez pomoci zvonku následnú krízu v reálnej ekonomike v dôsledku kolapsu celého stavebného sektora. Ale neviem si predstaviť ako to môže fungovať pri Španielsku majúcom obrovské problémy s konkurencieschopnosťou a nezamestnanosťou, ktoré nedokáže rásť bez prísunu nového dlhu. Každopádne tento krok môže eurozóne umožniť nabrať viac dlhu, keďže pomoc Španielsku sa rozráta medzi ručiteľov a v španielskych účtoch tak ostane menej dlhu. Do európskej „zombie“ schémy podpory neživotaschopných investícií, ktorá spočíva v neustálom zvyšovaní kapacity pre nový dlh na ich podporu a modlení sa, že raz začne z nejakého mne neznámeho dôvodu HDP rásť rýchlejšie ako dlh, tak pribúda nová šípka (červená) a v súčasnosti vyzerá nasledovne:

 V tejto „zombie“ schéme pred dvoma týždňami pribudla ďalšia zmena. V Európe sa pracuje aj na podpore ďalšieho nafukovania dlhových bublín súkromnej sféry, ktorej kapacita naberať nový dlh v mnohých krajinách už naráža na svoje hranice. Ukazuje to aj nasledovný graf zmeny zadlženia verejnej sféry a súkromnej sféry v eurozóne, ktoré ECB zverejňuje v rámci zmeny menového agregátu M3 (t.j. množstva peňazí v obehu):

 Index vývoja verejného, súkromného a agregátneho dlhu v eurozóne (december 2008=100)

 Ako je z grafu vidno, tak od roku 2008 dlh súkromnej sféry rastie len minimálne a európsku ekonomiku ťahá takmer výhradne verejné zadlžovanie sa. ECB tento vývoj nevyhovuje a pred dvoma týždňami uskutočnila ďalší pokus ako ho zmeniť, najnovšie ECB v refinančných operáciách ako kolaterál bude akceptovať od bánk nielen dlhové nástroje kryté hypotékami a pôžičkami malým a stredným podnikateľom, ale už aj kryté leasingami, spotrebiteľskými úvermi a pôžičkami na komerčné nehnuteľnosti. A to všetko dokonca s ratingom minimálne BBB, čo je len dva stupne od „junk“ teritória (doteraz bol minimálny rating A). V prvom grafe je táto zmena zobrazená zhrubnutím hnedých šípok medzi bankami a ECB.

 Okrem toho, že tým zlepší prístup problémových bánk k likvidite, keďže budú mať viac použiteľného kolaterálu, tým ECB sleduje aj to, že keďže banky môžu tieto svoje pohľadávky vymeniť v ECB za cash (s určitým haircutom), tak budú môcť rozšíriť svoje úverovanie práve do segmentov hypoték, malých a stredných podnikateľov, leasingov, spotrebiteľských úverov, či komerčných nehnuteľností. Z môjho pohľadu sa to vzhľadom na pokračujúce ubúdanie bonitných klientov v súkromnej sfére ECB nepodarí, a tak ostane ťahúňom rastu zadlžovania a týmpádom aj tvorby nových peňazí verejný sektor.

 Financovanie verejných dlhov však bude čím ďalej tým viac ležať na pleciach eurovalu, ktorý skôr či neskôr ťarchu neunesie. Táto ťarcha sa ešte zvýši, keď eurovalu pribudnú kompetencie na nákup štátnych dlhopisov na primárnom a sekundárnom trhu, ktoré sa zavedú najneskôr vtedy, keď sa zistí, že primárny problém Španielska nie je v bankách, ale v neschopnosti rásť bez prísunu nového dlhu. A keď to potom všetko pôjde opäť do hája, tak do tejto „zombie“ schémy budú implemenované ešte dve šípky, ktoré raz a na vždy vyriešia európsku dlhovú krízu. A to tieto (červené):

 V tejto schéme dostane euroval bankovú licenciu a bude si môcť požičiavať založením nakúpených štátnych dlhopisov od ECB a financovať štátne dlhy (alebo nakupovať eurobondy, pokiaľ budú dovtedy zavedené). V tomto momente bude eurozóna bude schopná z peňazí ECB podporovať všetko nefunkčné v eurozóne a hrozba bankrotov pominie. Zároveň ale na japonský spôsob zabije rast HDP, keďže eurozóna bude prostredníctvom ECB a ďalších inštitúcií presúvať zdroje na dotovanie neživotaschopných investícií, ktoré následne budú chýbať v produktívnejších, rast generujúcich, odvetviach...

 Zverejnené 2.7.2012 na www.finweb.sk (http://finweb.hnonline.sk/c1-56368770-summit-polozil-dalsiu-tehlu-zombie-eurozony) Zverejnil Kamil Boros (XTB) o 0:51

 

 

 

 

 3.9.2012

zdroj: sme.sk

 Štvrť miliardy pošleme do eurovalu tento mesiac

 

 

Splátka nemá vplyv na deficit verejných financií, negatívne však ovplyvní výšku verejného dlhu Slovenska.

BRATISLAVA. Slovenská republika musí do 12. októbra uhradiť prvé dve hotovostné splátky do trvalého eurovalu (Európskeho mechanizmu pre stabilitu, EMS) v celkovej sume takmer 264 miliónov eur.

V priebehu rokov 2013 a 2014 následne uhradí zvyšné tri splátky upísaného základného imania v trvalom eurovale, ktoré spolu predstavujú necelých 396 miliónov eur.

Peniaze z dlhopisov

Slovenská republika na splatenie majetkovej účasti v eurovale využije financie, ktoré získala predajom dlhopisov na finančných trhoch. Vláda schválila v stredu ministrovi financií mandát, aby potrebné prostriedky zabezpečil.

Umožňuje mu to už schválená novela zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ktorou sa rozšírila možnosť zvýšenia objemu zdrojov financovania štátneho dlhu v príslušnom rozpočtovom roku, ak je potrebné zo strany Slovenska splatiť základné imania v subjektoch založených na zabezpečenie finančnej stability eurozóny.

 

Nové dlhopisy netreba

Podľa ministra financií si však splatenie prvých splátok zatiaľ žiadnu novú špeciálnu emisiu dlhových cenných papierov nevyžiada.

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity sa totiž tento rok dostatočne predzásobila a štát má tak už z predaja dlhopisov na účtoch dostatok zdrojov, aby tieto splátky uhradil.

"My máme určité predzásobenie na splácanie dlhopisov hlavne v januári a februári budúceho roku. Snažíme sa, aby sme mali plné vrecká peňazí, lebo nikto nevie, čo sa bude diať budúci rok,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír.

Skutočnosť, že v najbližších dňoch začne EMS reálne svoju činnosť, už podľa Kažimíra prináša pozitíva. "To, že začína fungovať euroval, sa odzrkadľuje napríklad v nižších úrokoch za dlhopisy, ktoré emitujeme. Naozaj to upokojuje situáciu na finančných trhoch," podčiarkol.

Trvalý euroval sa od svojho predchodcu líši tým, že namiesto záruk za emitované dlhopisy sa bude do neho prispievať priamo, formou upisovania akcií na základnom imaní. To je stanovené na úrovni 700 miliárd eur, z čoho podiel Slovenska predstavuje 5,786 miliardy eur.

V hotovosti celkovo 80 miliárd

Základné imanie trvalého eurovalu je rozdelené na dve časti. Vklad splatený v hotovosti predstavuje 80 miliárd eur, s podielom Slovenska vo výške necelých 660 miliónov eur. Tento vklad je rozdelený do viacerých splátok.

Splácanie majetkovej účasti v eurovale bolo pôvodne rozdelené na obdobie piatich rokov, pričom v každom roku mala SR uhradiť jednu splátku v sume necelých 132 miliónov eur. Vo februári tohto roka však došlo k politickej dohode na zrýchlenej forme splácanie vkladov členov EMS.

Prvé dve splátky preto musia byť uhradené už do 15 dní od nadobudnutia platnosti medzinárodnej zmluvy o vytvorení trvalého eurovalu.

Na tieto splátky budú v prípade Slovenska použité finančné prostriedky získané prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov, ktoré tvoria súčasť štátnych finančných aktív.

Neovplyvní deficit, ale verejný dlh

Úhrada síce nemá vplyv na deficit verejných financií, negatívne však ovplyvní výšku verejného dlhu Slovenska.

Trvalý euroval bol založený formou medzivládnej organizácie medzi členskými krajinami eurozóny ako náhrada Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) a spúšťa sa o rok skôr, ako bolo pôvodne plánované.

Predchádzajúci mechanizmus bol koncipovaný len ako dočasné riešenie finančnej krízy v eurozóne a svoju činnosť definitívne ukončí v júni 2013.