Choď na obsah Choď na menu
 


AKÝ JE V PRIEMERE DLH NA KAŽDÉHO SLOVÁKA, SENIČANA (rok 2011)

18. 4. 2012

Dlh Senice na obyvateľa                                                      263 €

Dlh župy TTSK na 1 obyvateľa                                              96 €

uvery-domacnosti.png

 

 

 

 

 

 Dlh domácností bankám na 1 obyvateľa

  3180 € 

 

 

 

 

 

 

 Dld štátu na 1 občana  --------------------------------------   5530 €

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                          V priemere   9069 €

 

 

 

 

zdroj: sme.sk

 Dlhy žúp sa priblížili k stropu, každý občan by za ne zaplatil 78 eur

Zadlženosť Košického a Trnavského samosprávneho kraja sa blíži k hranici, kde si už nebudú môcť vziať úver.

BRATISLAVA. Ak by župy chceli splatiť dlh, ktorý mali ku koncu minulého roka, každý občan Slovenska by musel zaplatiť 78 eur.

Dlh vyšších územných celkov totiž dosiahol 428 miliónov eur, čo je o vyše dvadsať miliónov eur viac ako rok predtým.

Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracoval inštitút INEKO.

Dôvod rastu dlhu vidí inštitút nielen v hospodárení samotných žúp, ale aj v poklese príjmov. Tie mali spôsobiť zadlžovanie zhruba spolovice, tvrdia analytici.

Niekde až 90 eur na osobu

Najviac zadlžené boli košická a trnavská župa. Ich dlh sa priblížil k 60 percentám bežných príjmov predchádzajúceho roka.

„Znamená to, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery,“ tvrdí INEKO. Považuje to za varovný signál, že budú musieť v najbližšom období zlepšiť svoje hospodárenie.

INEKO pripomína, že od roku 2015 budú župy po prekročení limitu platiť aj pokutu vo výške päť percent z dlhu presahujúceho povolenú 60-percentnú hranicu.

„Vo všetkých prípadoch ide o dlhy, ktoré vznikli na základe úverových zmlúv,“ hovorí Ľubica Pélyová z kancelárie predsedu Trnavského samosprávneho kraja.

Úvery si župa podľa nej vzala na financovanie rekonštrukcií a modernizáciu ciest, škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení a na financovanie projektov Európskej únie. Čerpala ich v rokoch 2010 až 2012. Pélyová tvrdí, že Trnavský samosprávny kraj dlhy spláca podľa dohodnutých splátkových kalendárov.

Ministerstvo financií na otázku, ako chce riešiť zadlžovanie žúp, keď sa už v dvoch prípadoch blíži k 60 percentám príjmov predchádzajúceho roka, do uzávierky novín neodpovedalo.

 

 

Dlhy župy splácajú

Najmenej zadlženou župou je nitrianska. Na jedného jej obyvateľa dosiahol dlh 57 eur. V najviac zadlž

ených VÚC je to vyše 90 eur na obyvateľa.

„Žilinský kraj spláca dlhy podľa splátkového kalendára, je nastavený tak, aby rovnomerne zaťažoval rozpočet,“ hovorí hovorca VÚC Peter Kubica. Vlani bola zadlženosť tohto kraja vyše 38 percent.

„Naším cieľom nie je čo najrýchlejšie zdroje vrátiť, ale podľa harmonogramu ich splácať tak, aby sme si plnili všetky záväzky,“ pripája sa Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského kraja.

Táto župa neplánuje špeciálne kroky, ktorými by znižovala dlh. Spláca úver od Európskej investičnej banky z roku 2006 a úverové zdroje na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov Slovenska a Európskej únie.

„Hospodárenie sa zlepšuje, aj keď veľmi pomaly,“ hodnotí banskobystrická župa. Patrí pritom medzi najviac zadlžené – jej dlh bol vlani vyše 48 percent.

Pravidelne spláca dlh aj bratislavská župa. Plánuje ho znižovať v strednodobom výhľade, mal by začať klesať od roku 2014, tvrdí kraj.

 

 

 

 

zdroj: http://www.teraz.sk

 Slovenské domácnosti sú v pomere k HDP zadlžené najmenej v eurozóne

Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur.

Bratislava 15. júla (TASR) - Slovenské domácnosti sú v rámci krajín eurozóny zadlžené najmenej. Tvrdí to Poštová banka na základe údajov Eurostatu. "Úvery slovenských domácností dosiahli na konci roka 2011 úroveň 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo iba necelú štvrtinu nášho hrubého domáceho produktu," uviedla banka.

Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Kým každý Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur, tak štát svojim veriteľom dlhoval v prepočte na každého obyvateľa krajiny 5530 eur. "Bežní ľudia zväčša investície starostlivo zvažujú a pri svojich výdavkoch často prepočítavajú každý jeden cent. V prípade štátov ale fungovanie na dlh už akosi zľudovelo," konštatovala spoločnosť.

Domácnosti sú v porovnaní s krajinami v eurozóne menej zadlžené v 11 prípadoch. Relatívne málo zadlžené v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) sú popri slovenských domácnostiach aj domácnosti v Slovinsku a Belgicku. Na konci roka 2011 svojim bankám dlžili sumy predstavujúce necelú tretinu HDP. "Aj v ich prípade platí, že dlh vlády je vyšší ako dlh domácností. Verejný dlh Belgicka sa na konci minulého roka nebezpečne priblížil k magickej hranici 100 % HDP," konštatovala banka.

V pomere k HDP sú najviac zadlžené domácnosti Cypru

Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali na konci minulého roka 134,6 % HDP ekonomiky. Cyprus je tak zároveň s verejným dlhom na úrovni 71,6 % HDP jednou zo šestice krajín, ktorých domácnosti sú zadlžené viac než ich vlády.

Ďalšími takýmito krajinami eurozóny sú Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko a Estónsko. V prípade Estónska a Luxemburska je tento fakt predovšetkým dôsledkom dobrého hospodárenia vlád, a teda nízkeho verejného dlhu. "Práve tieto dve ekonomiky majú totiž v pomere k HDP najnižší verejný dlh v eurozóne," upozornila spoločnosť.

V prípade najviac zadlžených štátov ako napríklad Taliansko je dlh obyvateľov voči bankám trikrát menší než dlh štátu. Ten vlani predstavoval úroveň 120,1 % HDP. Grécko dosiahlo na konci minulého roka aj pre pomoc z eurovalu verejný dlh na úrovni 165,3 % HDP. "Gréckym domácnostiach síce život na dlh nie je úplne cudzí, avšak zadlžené sú stále v menšej miere ako ich štát a na konci minulého roka ich dlhy dosahovali necelých 60 % HDP," informovala banka.

 

 

zadlzenost domacnosti 2012