Choď na obsah Choď na menu
 


Ako otroci

5. 7. 2009

Pred časom som na internete objavil jednu myšlienku, ktožá ma prinútila zamyslieť sa nad systémom v ktorom žijeme. Bola asi v zmysle: Najohavnejším vrcholom otrokárskeho systému je, keď si otroci začnú myslieť že sú slobodní. 

ObrázokTáto myšlienka ma prinútila k úvahe o otroctve a systéme v ktorom žijem.  V škole nás ucili že bez práce nie sú koláče. A to je správne. Ale dreť ako kôň, mať dve zamestnania aby som si čo to prilepšil, pracovať len na to aby som mohol bývať a jesť, splácať do smrti pôžičky ?  Tak to sa mi nezdá byť správne, ak si vezmem že z mojej práce sa obohacuje niekoľko príživníkov, prospechárov a zlodejov bez chrbtovej kosti v parlamente, na úradoch, atď

Mám pocit že systém funguje ako v humánnom otrocve. Ak chceš žiť a mať aký-taký štandard musíš sa zadlžiť a zadlžiť. (Už aj dovolenky sa dajú zakúpiť na splátky. Ale my si to môžeme dovoliť, veď dovolenka je odvodená od slova dovoliť si. )  A človeku neostáva nič iné len poslúchať, stracovať sa a makať.

Nesúhlasíš? Tak čítaj ďalej.

 Finančných expertov znepokojuje zadlženosť domácností

31. júla 2008 (TASR) - Finančných expertov začína znepokojovať vývoj rastu zadlženosti českých domácností. Úspory ľudí v bankách zatiaľ síce prevažujú nad dlhmi, ale tento rozdiel sa v posledných rokoch veľmi výrazne zmenšil. Informujú o tom dnes Lidové noviny s odvolaním sa na zástupcov českého štatistického úradu. "Zatiaľ čo v roku 1997 predstavovali úvery domácností len asi 8,3 % z výšky ich vkladov v bankách, na konci uplynulého roka to bolo už viac ako 60 %," upozornil Jan Fischer, predseda štatistického úradu. Zadlženie českých domácností podľa neho narastá priam raketovo. Ku koncu roka predstavovali celkové dlhy Čechov v bankách, splátkových spoločnostiach a leasingových firmách 857,3 miliardy Kč (1,09 bilióna Sk). V prvej polovici tohto roka k nim pribudlo ďalších 70 miliárd Kč. Samotná výška dlhov domácností nie je alarmujúca. Česko v tomto ohľade zaostáva za vyspelou Európou či USA. Ekonómov ale znepokojuje rýchlosť, s akou zadlženie stúpa, a tiež narastajúca zadlženosť obyvateľov s nízkymi príjmami. Obávajú sa, že v prípade nepriaznivého vývoja ekonomiky a zvýšenia nezamestnanosti sa môže veľmi rýchlo zvýšiť počet ľudí, ktorí svoje dlhy nedokážu splácať. "Ľudia veľmi podceňujú možnosť nárastu úrokových sadzieb a s tým spojené predraženie dlhodobých pôžičiek. Už dnes majú asi 3 % domácností problémy so splácaním, pre 6 % dlžníkov predstavujú splátky pomerne veľkú záťaž a 15 % domácností robí splácanie úverov menšie problémy," pripomína Fischer. Alarmujúci je aj vysoký nárast exekúcií. Vlani sa ich uskutočnilo 427.000, čo je o približne 40 % viac ako v roku 2006.

 Zadlženosť Čechov vzrástla od roku 1995 o 800 percent

Praha 16. marca (TASR) - Česi málo sporia. Napriek tomu, že ich platy stále rastú a nezamestnanosť v krajine klesá, ochota ľudí ukladať časť z príjmov do bánk na horšie časy tomu nezodpovedá. Zatiaľ čo v roku 1995 si priemerná česká domácnosť odložila asi 15 % zo svojich disponibilných príjmov, teraz je to len 5 %. Väčšina rodín tak nemá žiadne finančné rezervy na mimoriadne výdavky. Česi sa zároveň stále viac zadlžujú. Od roku 1995 vzrástla zadlženosť českých domácností o 800 %. Analytici sa však zhodujú, že by vzhľadom na svoje príjmy mali viac šetriť. Vklady jednotlivcov v bankách vlani dosiahli 1,23 bilión CZK, v prepočte 1,53 bilión SKK. Výška pôžičiek sa v januári tohto roka vyšplhala na 735 miliárd CZK. Príčina tohto trendu je jasná ľudia si chcú viac užiť a získať niektoré veci skôr, ako si na ne nasporia. Na druhej strane, keby si bežný občan každý mesiac odložil 3 000 CZK, trvalo by mu 84 rokov, kým by si nasporil na byt a 10 rokov, kým by si mohol kúpiť slušnejšie auto. Práve bývanie a auto si veľká časť rodín bez pôžičky nemôže dovoliť kúpiť. Informoval o tom český denník Právo.

 Áááááááá, to je náhoda na nete som našiel pekný článoček a presne k tejto téme.

Démon Kracios ma učil, čo je demokracia a kapitalizmus

Otroci stavali palác pre panovníka. Boli unavení, zničení a nenávideli otroctvo. Ani tí, ktorí ich bičovali, to už nerobili s takým nadšením. Otroci sa chystali vzbúriť, bolo cítiť nepokoj. Aby predišiel vzbure otrokov, prišiel panovníkov radca s dobrým nápadom. „Všetci nech sú odteraz slobodní a každý, kto bude chcieť jedlo, pitie, alebo dom, môže si na to zarobiť. Každý, kto prinesie kameň k palácu, dostane zlato a za to si môže kúpiť čokoľvek!“ A otroci nadšení touto slobodou začali otročiť od rána do večera. Niekto nosil aj viac kameňov, len aby mal na jedlo a dom. To, po čom každý túžil.

Panovníkov radca sa volal Kracios a tento nápad bol tak démonicky dobrý, že ho nazvali démonom. Systém, ktorý vymyslel, sa volá demokracia. Dnes je to krásny systém, ktorý každý miluje. Bohatí otroci systému si môžu kupovať, čo chcú a tí chudobní, čo nedokážu priniesť ani korunu do domu, musia hladovať a živoriť. „Ľubomír, toto je najlepší systém na zotročenie ľudí!“, povedal mi Kracios. „Je to lepšie než feudalizmus, lepšie než socializmus a je to lepšie než komunizmus. Tam to bolo príliš obmedzené, príliš očividné a ľudia príliš nespokojní. Je pravda, že nemali slobodu. Pozri, ako sa teraz ľudia naháňajú za bohatstvom a peniazmi, za mocou a slávou a len preto, lebo si myslia, že sú slobodní.“ „Dobre si to vymyslel Kracios.“ povedal som mu „Naozaj mám pocit, že som slobodný, no musím otročiť. Ak chcem peniaze, musím robiť od rána do večera, musím neustále myslieť na to, ako si udržať prácu, musím dávať pozor, aby ma nevyhodili, musím si dávať pozor na splácanie dlhov a na to, aby som nespravil chybu pri platení daní.“

„Áno, je to geniálne, nie?“ usmial sa démon Kracios. „Ľudia vôbec nemajú na nič čas. Ich myseľ je zotročená starosťami a ich telo musí robiť, robiť, robiť, aby mohlo žiť. A to najlepšie ešte len príde. Kto netúži po bohatstve? Myslia si, že čím budú bohatší, tým budú šťastnejší, slobodnejší a hodnotnejší. Úplne sú tým posadnutí, len preto aby mohli žiť. No keď začnú zarábať veľa peňazí, ešte viac ich to zotročí. Budú musieť robiť 24 hodín denne, budú musieť neustále myslieť na obchody, na riadenie svojej firmy, na problémy v podniku a nikdy to neskončí. Ani v dôchodku. Keď otroci začali celou svojou podstatou robiť na tie nezmyselné blyštiace sa mince, ktoré boli len akýmsi kusom kovu, začal sa točiť okolo nich celý systém. Donášači vody im predávali vodu za peniaze, lekári im poskytovali pomoc za peniaze atď. A teraz je to dokonalé. Banky určujú ceny a ostatní len otročia pre kusy papieru, ktorý nemé žiadnu hodnotu. Ľudia ťa kvôli tomu aj zabijú, urobia čokoľvek, len aby mali peniaze. A stali sa dokonalými otrokmi systému. Kto nerobí, toho označia za podčloveka, pretože oni robiť musia. Musia, aby mohli žiť. Je jedno, že svoju prácu nenávidia. Aj otroci neznášali to neustále vláčenie kameňov. Toto je lepšie. Dnes si otroci myslia, že sú slobodní a preto sú ochotní robiť čokoľvek a nikto sa nevzbúri. Nemajú sa proti čomu vzbúriť, pretože sú slobodní. A kto je slobodní sa nemôže vzbúriť, však?“ jeho diabolský úsmev mi hovoril, že sa z toho teší. Bol to démon a bol geniálny.

„Keďže sa ľudia naučili myslieť iba na seba, tak sa začali zaujímať aj o bezpečnosť toho, čo si nazbierali. A tak sú ochotní sa vzdávať čoraz viac svojej slobody, ak im niekto zaručí, že ich peniaze a majetok nikto nezoberie. Ľudia sú kontrolovaní, kamery ich pozorujú na každom kroku, boja sa vzbúriť proti politikom a len preto, aby nestratili aj to málo, čo majú. A postupne stratia aj slobodu. A to preto, lebo sa slobodne vzdajú všetkých svojich právomocí v záujme bezpečnosti.“ „Počul som, že demokracia znamená aj vláda ľudu.“ „He, he, skôr zotročenie ľudu. Ale áno, majú ten pocit. A zotročujú ich nielen peniaze. Časom prišiel aj diktát módy, diktát krásy, diktát imidžu, diktát etiky a morálky. To všetko ľuďom panuje a oni len ticho a s frustráciou prežívajú svoj život. A je to to najlepšie, čo im svet môže dať.“ „Tak toto je teda tá demokracia, svet slobody?“ spýtal som sa ho ešte pre istotu. „Áno, pozri sa okolo seba a uvidíš ju v celej jej kráse. Nikto nie je šťastný, každý je plný starostí a na vlastný život mu ostáva iba pár okamihov v jeho živote. Dosť na to, aby sa cítil byť slobodný. Vitaj v demokracii!“

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.