Choď na obsah Choď na menu
 


KTO ZA KOHO KOPE II

 

 

MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE V KAPITALISTICKOM ŠTÁTE očami jednoduchého, radového občana

 

http://members.chello.sk/

 

Mimovládne organizácie v našej spoločnosti Žijeme vo svete plnom konfliktov. To sa odráža v plnej miere aj na slovenskú občiansku spoločnosť, na každého jedinca z nás bez rozdieľu či sa na politickom dianí priamo či nepriamo neak podielame, bez rozdielu na naše politické a náboženské presvedčenie a postavenie v spoločnosti ako jedinca vôbec. V akom spoločenskom zriadení žijeme a ak to premeníme na drobné, aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto spoločenského života, ovplyvňujú náš život v jeho dennej praxi a čo z toho pre nás plynie. Určite aj otázka čo by sme mali vedieť ale dosť často nevieme, či sa tým vôbec nezapodievame ( k našej škode ) o vážnych veciach ako sú napríklad mimovládne organizácie. aké rozličné združenia a nadácie fungujú u nás, v akých podmienkách sa zrodili a aký majú dosah na nás samotných a podiel mocenského rozhodovania v našej slovenskej spoločnosti. Z najznámejších a aj podľa významu uvediem Inštitút pre verejné otázky ( IVO ), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť ( SGI ), Nadácia otvorenej spoločnosti, Stredoeuropský inštitút pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ), a ďalšie desiatky viac i menej významých. Najväčšiu pozornosť si získava inštitút, ktorý sa nás a aj ako jedincov dotýka najviac, Inštitút pre verejné otázky ( ďalej len IVO ) IVO je organizácia, ktorá sa sformovala u nás v polovici deväťdesiatych rokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. V tomto čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr a nadácií. K štedrým donorom patria aj americký miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inštitúcie. Počas Dzurindových vlád to boli aj domáce finančné fígle ( fígle rozumej dnes kauzy ) - napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 záskal inštitút od Úradu vlaády SR v rokovacom konaní BEZ uverejnenia objednávky za 2,5 miliónov korún - zrejme išlo o vypracovanie "Vízie vývoja SR do roku 2020". Jej editormi boli Fedor Gál, Grigorij Mesežnikov, Bútora a Miroslav Kollár ( zaujímavá trojica, napríklad Gál emigroval do ČR ), autorský kolektív tvorili členovia a spolupracovníci tzv. tretieho sektora. To hovorí za všetko a aj zato čo bude ešte ďalej uvedené. Nevieme ako a komu táto "prognostická" práca poslúžila, ale ako verejnosť aj my, obyčajní ľudia zaslúžili by sme si poznať pravdu, keďže vízia bola až do 2020. Z tohoto všetkého plynie otázka, čo vlastne vie radový občan o mimovládnych organizáciách u nás. Ako ich vníma v dennej praxi jeho života. aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto víru udalostí súčasného politického a spoločenského života u nás. Z tohoto pohľadu potom sa žiada otázku pozmeniť a premeniť na vetu opytovaciu, teda "čo nevieme o mimovládnych organizáciích" a toto bude aj predmetom ďalších odkazov, ktoré sú uvedené na začiatku tejto webovej stránky.

 

Histótia mimovládnych organizácií Organizácia a poslanie Inštitútu pre verejné otázky Pracovná náplň Inštitútu pre verejné otázky Mimovládky extra postavenie Na Slovensku Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku Mimovládne organizácie v našej spoločnosti Žijeme vo svete plnom konfliktov. To sa odráža v plnej miere aj na slovenskú občiansku spoločnosť, na každého jedinca z nás bez rozdieľu či sa na politickom dianí priamo či nepriamo neak podielame, bez rozdielu na naše politické a náboženské presvedčenie a postavenie v spoločnosti ako jedinca vôbec. V akom spoločenskom zriadení žijeme a ak to premeníme na drobné, aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto spoločenského života, ovplyvňujú náš život v jeho dennej praxi a čo z toho pre nás plynie. Určite aj otázka čo by sme mali vedieť ale dosť často nevieme, či sa tým vôbec nezapodievame ( k našej škode ) o vážnych veciach ako sú napríklad mimovládne organizácie. aké rozličné združenia a nadácie fungujú u nás, v akých podmienkách sa zrodili a aký majú dosah na nás samotných a podiel mocenského rozhodovania v našej slovenskej spoločnosti. Z najznámejších a aj podľa významu uvediem Inštitút pre verejné otázky ( IVO ), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť ( SGI ), Nadácia otvorenej spoločnosti, Stredoeuropský inštitút pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ), a ďalšie desiatky viac i menej významých. Najväčšiu pozornosť si získava inštitút, ktorý sa nás a aj ako jedincov dotýka najviac, Inštitút pre verejné otázky ( ďalej len IVO ) IVO je organizácia, ktorá sa sformovala u nás v polovici deväťdesiatych rokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. V tomto čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr a nadácií. K štedrým donorom patria aj americký miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inštitúcie. Počas Dzurindových vlád to boli aj domáce finančné fígle ( fígle rozumej dnes kauzy ) - napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 záskal inštitút od Úradu vlaády SR v rokovacom konaní BEZ uverejnenia objednávky za 2,5 miliónov korún - zrejme išlo o vypracovanie "Vízie vývoja SR do roku 2020". Jej editormi boli Fedor Gál, Grigorij Mesežnikov, Bútora a Miroslav Kollár ( zaujímavá trojica, napríklad Gál emigroval do ČR ), autorský kolektív tvorili členovia a spolupracovníci tzv. tretieho sektora. To hovorí za všetko a aj zato čo bude ešte ďalej uvedené. Nevieme ako a komu táto "prognostická" práca poslúžila, ale ako verejnosť aj my, obyčajní ľudia zaslúžili by sme si poznať pravdu, keďže vízia bola až do 2020. Z tohoto všetkého plynie otázka, čo vlastne vie radový občan o mimovládnych organizáciách u nás. Ako ich vníma v dennej praxi jeho života. aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto víru udalostí súčasného politického a spoločenského života u nás. Z tohoto pohľadu potom sa žiada otázku pozmeniť a premeniť na vetu opytovaciu, teda "čo nevieme o mimovládnych organizáciích" a toto bude aj predmetom ďalších odkazov, ktoré sú uvedené na začiatku tejto webovej stránky. Späť História mimovládnych organizácií Mimovládne organizácie nie sú výmyslom naších ľudí. Pochádzajú zpoza mora a v čase studenej vojny zohrávali významú úlohu. Vtedy sa im hovorilo tzv. súkromné organizácie. Čo si nemohli a ešte stále nemôžu dovoliť oficiálne miesta, snažili sa presunúť na iné, tzv. súkromné organizácie. Tak vznikol v máji 1949 výbor "Slobodnej Európy". O Európe bez Európy na čele s Američanmi ( neskorej sústava pirátskych rozhlasových staníc so sídlom v západnom Nemecku v Mníchove ). V zakladajúcej, vyše 30- člennej skupine výboru boli aj tieto osobnosti: Allen W. Dulles, vtedajší šéf Ústrednej spravodajskej služby, W. Donnovan, šéf vojenskej výzvednej služby za druhej sv. vojny, generál D. Eisenhower, vtedy prezident Kolumbijskej univerzity v New Yorku, predtým náčelník armádneho štábu USA a ďalší... Už tieto mená naznačujú inšpirácie a ciele "Slobodnej Európy" a jej úzke kontakty s aparátom spravodajskej služby, ozbrojených síl a diplomacie USA. Významnú funkciu pri založení zohrala aj organizácia "Križiacke hnutie za slobodu" na čele s riaditeľmi veľkých monpolov, predstaviteľmi generality, cirkevnej hierarchie a podobne. Tieto Súkromné organizácie zhromažďovali diverznými a propagandistickými organizáciami prostriedky na boj proti komunizmu ( Dodávalo ilegálne cez hranice a iné kanály disidentom a špionážnej sieti deštrukčné, propagandistické prostriedky, dolárovú a inú materiálnu pomoc, verbovanie kriminálno- politických živlov, teroristické akcie proti aktivným občanom na úseku vnútropolitickej čínnosti, teroristické akcie proti poľnohospodárskym pracovníkom v teréne, Vypúšťanie obrovských balonov zo západného Nemecka s letákmi proti štátnemu zriadeniu a s menami občanov, ktorí sa mimoriadne na budovaní spoločnosti podielali, inštrukcie ako ich konfrontovať. Balony ohrožovali životy cestujúcich v cicilnej leteckej doprave a na zemi po páde deti, ktoré zo zvedavosti doplatili často na svoje životy, dalšie a dalšie z času studenej vojny známe, podobné teroristické metody ). O podobnej propagande písal americký psychológ Boring už v roku 1945, že Súkromné organizácie majú "privilegium nezodpovednosti". Súkroné organizácie umožňovali rozširovať klebety a robiť škandály a nediskreditovať pritom svoju vládu. Súkromné organizácie mohli podnikať akcie, hraničiace s provokáciou, bolo na ne možno naložiť väčšinu najšpinavejšiej diverznej práce. Organizátori výboru "Slobodnej Európy nezakrývali od samého začiatku svoje pravé úmysly. Jeden z jeho významných členov, generál Lucius Clay, jasne vyhlasoval, že výbor robí "neľútostnú, širokú kampaň psychologickej vojny", ktorá chce zvrhnúť komunistické režimy. Predáci tohto výboru rokov šesťdesiatych už neboli takí úprimní. Bola iná doba.vrcholila "Studená vojna" a nemohli si podobnú úprimnosť dovoliť bez rizika straty medzinárodnej prestíže. Napriek tomu však roku 1962 predseda výboru " Slobodnej Európy" ( áno, čítaš správne) John RICHARDSON ml. napísal, že jeho inštitúcia je "najúčinnejšia zbraň proti komunizmu". A aké sú metódy práce tohoto Inštitútu pre verejné otázky ( IVO ) u nás, na akých ideologických, politických a ekonomických princípoch pôsobia, aký arzenál používajú pri manipulácii verejnou mienkou, ako ovplyvňujú predovšetkým mladých ľudí, vysokoškolákov, medzi nimi i začínajúcich adeptov politologie, ekonómie a žurnalistiky môžeme sa presviedčať denne v naších verejnoprávnych médiách v rôznych politických reláciach na vlastné oči, keď moderátori napríklad "z prvej ruky" po nástupe novej vlády Radičovej uprednostňujú teraz politológov, ekonómov, prognostikov z radov mladých absolventov ktorý sú ovplyvnení ideologiou, politikou a ekonomickými principami z kuchyne IVO a poslušne papúškujú a dopľňajú dopredu pripravené myšlienky moderátorov ako si ich dopredu vylinajkovali. Politológovia, ekonómi, prognostici pôsobiaci v čase minulej vlády mali iné myslenie, ostro kritizovali všetko o čom sa hovorilo a tieto ich postupy ak by uplatňovali aj dnes proti vláde Radičovej v postupe ich žurnalistickej kariére by im určite neprospelo a nie len v kariere ale po novom splinutí televízie a rozhlasu ministra kultury v novej organizačnej štruktúre by mohli prísť aj o svoje pracovné miesta.

 

 

 

Organizácia a poslanie Inštitútu pre verejné otázky V kapitalistickom svete ktorého sme teraz súčasťou k tomuto režimu k termínu "kapitalistické Slovensko" sa akosi Slovensko nehlási a nahrádza sa termínologickým názvom "demokratické Slovensko". Na rozdiel od minulosti keď sme žili v socialistickom svete sme sa za názov nehanbili a mali sme ho oficiálne pred celým svetom v názve: Československá socialistická republika ( ČSSR ). Ale to nie je až také dôležité, je to potrebné len k vykresleniu toho všetkého čo tu bolo, čo je, pretože občan je neustále denne konfrontovaný s minulým socialistickým režimom ktorý je už vyše 20 nahradený kapitalistickým. Nie je zmysluplné toto stále oživovanie obdobia socialistického systému u nás, ktorý sa vyvíjal v ťažkom, zložitom období studenej vojny porovnávať v súčasnosti s kapitalistickým systémom, keďže tento sa prirodzeným spôsobom ďalej rozvíjal a ďalej rozvíja vo všetkých oblastiach vedy, techniky a ľudského myslenia a teda takéto prirovnanie s roztdielnym odstupom vyše 20 rokov je nezmyseľné, slúži iba na zastieranie všetkých spoločenských nedúh, ktoré terajší systém plodí do takej miery, že človek ako tvor začína rozmýšlať, čo sa to s nim deje, kam ľudstvo speje a kam dospeje a to ho znepokojuje. Toto neustále porovnávanie je kontraproduktívne a v dennej praxi života jednoduchého občana vyznieva do prázdnoty. Nepochopil to ešte stále ani pán Mesežnikov, ktorý sa dopracoval na prezidenta jednej zo spomínanej mimovládnej organizácie takzvaného "Inštitutu pre verejné otázky" na prezidenta a z pomýlenej vďačnosti nášmu štátu za vybudovanie svojej životnej existencie sa oddal inému štátu, aby z jeho mocenskej pozície vnucoval Slovensku smer politiky nadiktovaný z poza mora a vďačne, usilovne vypľňal spomenutú prázdnotu

 

 

Pracovná náplň Inštitútu pre verejné otázky A aké sú metódy práce tohoto Inštitútu pre verejné otázky ( IVO ) u nás, na akých ideologických, politických a ekonomických princípoch pôsobia, aký arzenál používajú pri manipulácii verejnou mienkou, ako ovplyvňujú predovšetkým mladých ľudí, vysokoškolákov, medzi nimi i začínajúcich adeptov politologie, ekonómie a žurnalistiky môžeme sa presviedčať denne v naších verejnoprávnych médiách v rôznych politických reláciach na vlastné oči, keď moderátori napríklad "z prvej ruky" po nástupe novej vlády Radičovej uprednostňujú teraz politológov, ekonómov, prognostikov z radov mladých absolventov ktorý sú ovplyvnení ideologiou, politikou a ekonomickými principami z kuchyne IVO a poslušne papúškujú a dopľňajú dopredu pripravené myšlienky moderátorov ako si ich dopredu vylinajkovali. Politológovia, ekonómi, prognostici pôsobiaci v čase minulej vlády mali iné myslenie, ostro kritizovali všetko o čom sa hovorilo a tieto ich postupy ak by uplatňovali aj dnes proti vláde Radičovej v postupe ich žurnalistickej kariére by im určite neprospelo a nie len v kariere ale po novom splinutí televízie a rozhlasu ministra kultury v novej organizačnej štruktúre by mohli prísť aj o svoje pracovné miesta. Svetová pavučinová sieť rozpínavosti americkej doktriny- ovládať celý svet, stáva sa čoraz nebezpečnejšia z pohľadu politického, ekonomického a vojenského globalizovania na čele so Spojenými štátmi severoamerickými. Svet je posiaty americkými vojenskými základnami. Svet je posiaty americkými mimovládnymi organizáciami, ktoré pod kepienkom rôznymi zámienkami tvoria už celosvetovú pavučinovú sieť bez hranic vo svetovú skrytú sústavu, rozčlenenú do všetkých tazvaných demokratických krajin, ale aj do krajin ktoré sú stredobodom pozornosti záujmu americkej diplomacie zahraničnej politiky. Mimovládne organizácie sa stali predľženou rukou, ktorá chmáta pod kepienkom občianskej slobody hlavne po demokratických nástrojoch, aby zastierajúc pravú podstatu veci rozširovala, a upevnovala veľkomocenské postavenie USA vo svete- tieto mimovládne organizácie, rôzne nadácie sa stali piatou kolónou Spojených štátov severoamerických, hlavne ich diplomacie vykonávanej zahraničnej politiky. Ich hlavným poslánim je spriadať nitky tejto svetovej pavučinovej siete a nahrádzať oficiálnu diplomaciu zahraničnej politiky metódami, ktoré nie sú prípustné v protokole diplomacie zahraničnej politiky ako sú napríklad špionáž, vmešovanie sa do vútorných záležitostí iných štátov, sabotáže, organizovaný disident, podrievať štátnu moc iných krajín, a podobne. Majstrami v tomto smere sú aj rozličné združenia, nadácie, ktroré vznikli v polovici deväťdesiatych rokokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky a ktoré sa tvária ako slobodné a nazávislé. Nezávislé od Slovenska, od života slovenských občanov a závislé od peňazí, od mocnej sily neoliberalizmu v celom msvet, najmä však od dolárikov plynúcich z USA a z ďalších krajín a to takým nezávislým spôsobom ako to robilo svojho času, použijúc myšliemku publicistu Eduarda Chmelára, rádio Slobodná Európa, ktoré každý večer končilo svoje vysielanie komickou formulkou - sme nezávislá rozhlasová stanica financovaná Kongresom Spojených štátov. Svet ako taký sa beztak raz začne zaoberať týmito násilníckymi protizákonnými metodami, ktoré nemajú nič spoločné s občianskym právom a slobodou, a sú v skutočnosti zle maskovanou pravdou. Robí sa veľká nespravodlivá, násilnícka krivda ktorá bude už v krátkom časovom horizonte prekážať v pokračovaní spolužitiu medzi silnými europskými mocenskými štátmi a slabými zväčša slovanskými krajinami, ktoré boli tak či onak násilne dotlačené, aby sa stali nakoniec podvodnými, intrigánskymi metodami najmodarnejšími, najrafinovanejšímí a najhanobnejšími koloniami EU, aké kedy svet spoznal. A svet sa už aj zaoberá. Začal najskôr v zemiach tretieho sveta Tunisko, Egypt, Jemen ale aj v iných ďalších a ďalších. Táto vlna môže zmietnúť zo sveta nenávidenú, imperialistickú, vojenskú snahu USA, ovládať celý svet

 

 

 

Mimovládky extra postavenie Na Slovensku A aké sú metódy práce tohoto Inštitútu pre verejné otázky ( IVO ) Zle predstieraná nestrannosť údajne nezávislých organizácií tretieho sektora Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizácie alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal presnejšie pomenovanie - mimovládne neziskové organizácie. Už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, číslo 18 627. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov. Previazanosť so stranami i vládou. Podľa charakteristiky, ktorú si môže nájsť každý pomocou internetového vyhľadávača, „mimovládne organizácie sú organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú nijaký vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti". Mimovládne organizácie predstavujú široký diapazón občianskych záujmov a obsahujú množinu charitatívnych, humanitárnych, environmentálnych, profesných, ľudskoprávnych aj náboženských či politických združení. Podľa Metodiky John Hopkins Comparative Nonprofit Sector Project však do neziskového sektora nepatria náboženské spoločnosti, cirkev a politické strany vzhľadom na ich odlišný charakter a účel. Pri bližšom pohľade na neobyčajne širokú mozaiku slovenských neziskových organizácií zisťujeme, že sociálne, zdravotné, výchovno-vzdelávacie a kultúrne služby tzv. tretieho sektora pokrývajú iba jednu tretinu ich činnosti. Spomínaná šéfka nadácie SOCIA konštatuje, že na rozdiel od nás, v krajinách Európskej únie predstavuje táto základná náplň práce neziskoviek dve tretiny činnosti. Naše mimovládne organizácie sa teda zaoberajú väčšmi životným prostredím, otázkami demokracie, ľudských a občianskych práv i politikou. Politiku, pravdaže, nemožno z nášho občianskeho života vylúčiť, veď nás ňou každodenne zaplavujú médiá, ale nie je v demokratickom systéme v norme, ak si mimovládne organizácie popri svojom názve uvádzajú prívlastok „nezávislé" a pritom svojimi výstupmi, ovplyvnenými aj personálnym obsadením, vykonávajú praktickú politiku a sledujú ciele istých politických strán. Možno hovoriť o nezávislosti týchto mimovládnych organizácií, ak majú v správnych a dozorných radách ministrov, poslancov a členov vládnych strán? Evidentná politická prepojenosť politikov a vysokých štátnych úradníkov pravicovo-liberálneho zoskupenia s mnohými tzv. nezávislými a k tomu všetkému vraj mimovládnymi organizáciami sa nedá odškriepiť, tak ako sa nedá poprieť a ani sa nepopiera ich závislosť od zahraničných donorov a sponzorov. Previazanosť s politickými stranami a vládou má aj nepriame formy, vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a programových manažérov mimovládok s konkrétnymi vládnymi či straníckymi činiteľmi, ako aj z bývalej účasti týchto politikov pri zakladaní mimovládnych organizácií, a najmä ich účasti vo vrcholných orgánoch. Premiérka - Sorosova pravá ruka. Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií - Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spoločnosti bol v rokoch 1993 - 2000 aj vicepremiér slovenskej vlády Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote približne 3 milióny eur. Administratívnu, finančnú a technickú pomoc slovenskej organizácii poskytujú Open Society Institut v New Yorku a Open Society Institut v Budapešti. Medzi jej najdôležitejších súčasných donorov patrí OSI, súkromný neziskový fond pôsobiaci vo Švajčiarsku a USA, Ch. S. Mott Foundation, Flint, MI, USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Washington D. C., USA a Svetová banka. Druhou, často slovenskými médiami citovanou mimovládnou organizáciou je Transparency International Slovakia (TIS), ktorú donedávna viedla Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka programovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS figurujú: European Commision - DG for Justice, Freedom and Security - 63 826 eur, Open Society Institut - 80 000 eur, Siemens 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať. Zamestnancom TIS je Ivan Rončák, ktorý sa vo voľbách na prezidentský úrad angažoval v prospech Františka Mikloška (KDH) propagačným volebným blogom Mikloško bude môj prezident. V prezidentskej volebnej kampani sa zúčastnil celý rad mimovládnych organizácií podpisovou akciou Volíme Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS). Jednou z organizátoriek tejto akcie bola Šarlota Pufflerová (známa od roku 1998, keď sa výrazne angažovala v antimečiarovskom politickom „odboji"), výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Občan a demokracia, (dnes Občan, demokracia a zodpovednosť). Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, v ktorej - ako sme už spomenuli - prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady. Koaličná rada v cudzích službách. Medzi mediálne preferované tváre tretieho sektora patrí aj Zuzana Wienková, šéfka Aliancie Fair-play. Bola organizátorkou niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali poukazovať na prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej bola iniciátorkou petície Výzvy na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti, ktorá sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochovávanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play financovaná, Wienková odpovedala: „Máme dva veľké granty - jeden pochádza z amerických súkromných peňazí - z The Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme získali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ,networku‘." Politickou odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá má zastúpenie v parlamente, je mimovládna organizácia Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, konzervatívne orientovaný think-thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS, a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obidvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke SaS). Medzi jej významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe a partnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA a webový portál Aktuálne sk. Mimovládnym zoskupením, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo nestranícke priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít. Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz. Deficit demokracie a morálky. Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka. Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými nadáciami", napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH). Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitickosti slovenských mimovládnych organizácií je Inštitút pre verejné otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie. Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora, ktoré iba s prižmúrením oboch očí možno považovať za mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné krytie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto, ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie o morálke. viac na www.extraplus.sk

 

 

 

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku Ďalšie mimovládne zoskupenie, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, vláda Ivety Radičovej je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo "nestranícke" priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít. Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz. Deficit demokracie a morálky Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna ......organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka. Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými nadáciami", napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH). Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitickosti slovenských mimovládnych organizácií je Inštitút pre verejné otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie. Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora, ktoré iba s prižmúrením oboch očí možno považovať za mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné krytie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto, ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie o morálke!

 

 

 

 

 

 

POZ.

 

zdroj: http://members.chello.sk/imagine/wpage-601a.html...

ZRKADLO ČASU 11 - Mimovládne organizácie v našej spoločosti, očami jednoduchého občana tejto krajiny, Organizácie spojených národov a od roku 2004 aj Európskej únie

 

Tento dokument html nie je pre profesionálnych politikov, ľudí vo vysokej politike na Slovenskej politickej scéne, politológov odchovaných na univerzitách SR, ale o nich. Vytvoril ho jednoduchý občan bez vysokoškolského vzdelania, bez akademického titulu, dostatočných publikačných skuseností, ale s veľkými životnými skúsenosťami získaných z obdobia pred druhou svetovou vojnou, po druhej svetovej vojne a z rôznych spoločenských režimov, demokracií rôznych typov od kapitalistickej, socialistickej, opäť kapitalistickej až po pokročilú, vyspelú americkú demokraciu nanucovanú celému svetu a teda aj nám, občanom Slovenska ( Regime change - okupačná demokracia).

 Pojem štát, nejde oddeliť od pojem spoločnosť. Spojuje ich základ. Sú vlastne združením spoločenstvom ľudí, sú formované usporiadaním spoločenského poriadku. Dá sa povedať, že sú sociálnymi kategoriami. Štát je považovaný za politickú spoločnosť, zatiaľ čo spoločnosť je považovaná ako taká sférou nepolitickou, sférou mimovládnou. Odtiaľ pravdepodobne "Mimovládne organizácie" Toľko na úvod. Ak sa na toto konštantovanie pozeráme z uhlu pohľadu tej- ktorej koncepcie múdrych školených ľudí nejde nič namietať. Tu však nejde o neaké poučky, ale holú kutočnosť ktorá nás obklopuje a sprevádza v praxi nášho denného života takmer na každom kroku a tento náš život, strpčuje, ovplyvňuje často proti našej vôli. Tento štát ( dnes riadení skupinou pravicových politických strán tzv. "Koaličnou radou", čo nie je až tak v súlade s ústavným zákonom a parlamentarizmom ), nesie prvky autokratickej diktatúry, v ktorom nadmerá sloboda vyúsťuje do obmedzenej slobody. Na začiatku sa vláda usilovala ukázať v najlepšom svetle, začala zavádzať sociálne opatrenia. Keď však svoju moc upevnila, postupne prenasleduje a likviduje svojich protivníkov, ktorí sú pre nú nebezpeční a v snahe zdôvodniť svojú nepostrádateľnosť vháňa štát do rozdeleného tábora a spoločenských konfliktov. Aké prostriedky k tomu používa je aj využívanie a zneužívanie Mimovládnych organizácií a sme u koreňa veci. O aké mimovláde organizácie ide, lebo tieto sú veľmi až bujne neodôvodnene rozmnožené a neplnia účel pre obyvateľov, a tiež zaťažujú finančne štát ( nás občanov ) za poskytované mu služby. Preto otázky občana by mohli znieť prečo, načo, komu za akú cenu slúžia. To by nám mohla povedať snád pani sociologička Helena Woleková, súčasná predstaviteľka nadácie SOCIA, ktorá nad týmto všetkým svojim spôsobom vládne a bola kýmsi, kedysi poverená. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov. Aká je previazanosť so stranami a vládou sa dozvieme. Najsamprv bude zaujímavý zoznam, tých najviac zapojených do politiky a odhaľuje ich nezávislosť, ktorú proklamujú a ospevujú ako ódu na čistotu ich poslania

 

INŠTITUT PRE VEREJNÉ OTÁZKY ( IVO ) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie.

 Oganizácia, ktorá sa sformovala u nás v polovici deväťdesiatych rokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. V tomto čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr a nadácií. K štedrým donorom patria aj americký miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inštitúcie. Počas Dzurindových vlád to boli aj domáce finančné fígle ( fígle rozumej dnes "kauzy" ) - napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 záskal inštitút od Úradu vlády SR v rokovacom konaní BEZ uverejnenia objednávky za 2,5 miliónov korún - išlo o vypracovanie "Vízie vývoja SR do roku 2020". Jej editormi boli Fedor Gál, Grigorij Mesežnikov, Bútora a Miroslav Kollár ( zaujímavá trojica, napríklad Gál emigroval do ČR, Kollár sa zas z emigrácie vrátil ).

 

NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI (Open Society Foundation) Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií - Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spoločnosti bol v rokoch 1993 - 2000 aj vicepremiér slovenskej vlády Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote približne 3 milióny eur.

 

TRANSPARENCY INTERNATIONAL SLOVAKIA (TIS) Túto donedávna viedla Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka programovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS figurujú: European Commision - DG for Justice, Freedom and Security - 63 826 eur, Open Society Institut - 80 000 eur, Siemens 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať

 

OBČAN A DEMOKRACIA ( dnes ) OBČAN, DEMOKRACIA A ZODPOVEDNOSŤ Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, v ktorej - ako sme už spomenuli - prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady.

 

ALIANCIA FAIR-PLAY Alianci Fair-play. Bola organizátorkou niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali poukazovať na prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej bola iniciátorkou petície Výzvy na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti, ktorá sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochovávanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play financovaná, Wienková odpovedala: „Máme dva veľké granty - jeden pochádza z amerických súkromných peňazí - z The Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme získali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ,networku‘."

 

KONZERVATÍVNY INŠTITÚT M.R.ŠTEFÁNIKA Je odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá má zastúpenie v parlamente, konzervatívne orientovaný think-thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS, a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obidvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke MOST-HÍD). Medzi jej významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe a partnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA a webový portál Aktuálne sk.

 

CENTRUM PRE EKONOMICKÉ A SOCIÁLNE ANALÝZY je ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz.

 

SLOVAK GOVERNANCE INSTITUT ( SGI ) Má v erbe nezávislosť. Ako inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Inštitút, ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka.

 

STÁLA KONFERENCIA OBČIANSKEHO INŠTITÚTU ( SKOI ) kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu " z prvej ruky ) Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH).

 

SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU Ďalšie mimovládne zoskupenie, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, vláda Ivety Radičovej je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo "nestranícke" priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít.

 

D o s l o v Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizácie alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal presnejšie pomenovanie - mimovládne neziskové organizácie. Od času zostavy zoznamu Mimovládnych organizácií tak ako je hore uvedený, čas postúpil. Autor nemôže zaručiť vsúčasnosti preobsadenie funkcií uvedených inštitúcií, ale ani nie je potrebné. Funkcie sa sice menili, ale osoby na slovenskejpolitickej scéne účinkujú naďalej a to ako v politických stranách, tak v orgánoch štátnej moci. Už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, na počet obyvateľov Slovenska neuveriteľné číslo. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov.

 Slobodomurári rýchlo pochopili, že jednoduchšie ako ovládať ľudí akoukoľvek diktatúrou, je dať im falošný pocit slobody, demokracie, názoru a myslenia v kapitalizme. Preto sionisti spolu so slobodomurármi už vyše storočia vlastnia takmer všetky dôležité médiá vo svete (CNN, Warner Bross, Metro Goldwin Mayer, Spelling, Times, BBC a mnoho ďalších) teraz už i u nás. Pomocou obrovskej moci, akú im dávajú médiá, dokážu zmeniť verejnú mienku zo dňa na deň. Ich médiá vedú tvrdú kampaň za liberalizáciu potratov, homosexuality, pornografie, drog, multikulturalizmu, multirasovosti, rozpad tradičnej rodiny a pod. Všetko, čo je zlé, amorálne, médiá premenili na módne, moderné a „IN“ Takáto ohlúpnutá masa je najjednoduchšie ovládateľná. Slobodomurári to nazývajú „urobili sme z človeka rozumné zviera“. Takto zaslepené národy nemôžu vidieť, že sa ich národy rútia do záhuby, že volia bábkové vlády, že im pred oči predkladajú falošný obraz slobody, pričom sa stávajú čoraz väčšími otrokmi vo vlastnej zemi. V našej slovenskej spoločnosti sa sionisti roztrúsili do všetkých významných nevládnych organizácií od začiatku ich vzniku a postupne posilňujú ich rady a zastávajú najvyššie funkcie prezidentov, predsedov a podobne. Nasmerovanie politiky ich chlebodárcov u nás sa im podarilo neuveriteľne rýchlo a v dobre skrytej tichosti zrealizovať podľa predom pripraveného plánu a koordinovať stále podľa nových inštrukcii, aké si vyžaduje aktuálna doba na politickej scéne sveta, ktorú ovládajú najvýznamnejšie sionistické organizácie v USA

 

 

 

Mimovládne pole poorané

 http://www.extraplus.sk

 Zle predstieraná nestrannosť údajne nezávislých organizácií tretieho sektora Ľudovít Števko

 Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizácie alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal presnejšie pomenovanie - mimovládne neziskové organizácie.

 Už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, číslo 18 627. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov.

 Previazanosť so stranami i vládou

Podľa charakteristiky, ktorú si môže nájsť každý pomocou internetového vyhľadávača, „mimovládne organizácie sú organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú nijaký vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti". Mimovládne organizácie predstavujú široký diapazón občianskych záujmov a obsahujú množinu charitatívnych, humanitárnych, environmentálnych, profesných, ľudskoprávnych aj náboženských či politických združení. Podľa Metodiky John Hopkins Comparative Nonprofit Sector Project však do neziskového sektora nepatria náboženské spoločnosti, cirkev a politické strany vzhľadom na ich odlišný charakter a účel.

 Pri bližšom pohľade na neobyčajne širokú mozaiku slovenských neziskových organizácií zisťujeme, že sociálne, zdravotné, výchovno-vzdelávacie a kultúrne služby tzv. tretieho sektora pokrývajú iba jednu tretinu ich činnosti. Spomínaná šéfka nadácie SOCIA konštatuje, že na rozdiel od nás, v krajinách Európskej únie predstavuje táto základná náplň práce neziskoviek dve tretiny činnosti. Naše mimovládne organizácie sa teda zaoberajú väčšmi životným prostredím, otázkami demokracie, ľudských a občianskych práv i politikou.

 Politiku, pravdaže, nemožno z nášho občianskeho života vylúčiť, veď nás ňou každodenne zaplavujú médiá, ale nie je v demokratickom systéme v norme, ak si mimovládne organizácie popri svojom názve uvádzajú prívlastok „nezávislé" a pritom svojimi výstupmi, ovplyvnenými aj personálnym obsadením, vykonávajú praktickú politiku a sledujú ciele istých politických strán. Možno hovoriť o nezávislosti týchto mimovládnych organizácií, ak majú v správnych a dozorných radách ministrov, poslancov a členov vládnych strán? Evidentná politická prepojenosť politikov a vysokých štátnych úradníkov pravicovo-liberálneho zoskupenia s mnohými tzv. nezávislými a k tomu všetkému vraj mimovládnymi organizáciami sa nedá odškriepiť, tak ako sa nedá poprieť a ani sa nepopiera ich závislosť od zahraničných donorov a sponzorov. Previazanosť s politickými stranami a vládou má aj nepriame formy, vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a programových manažérov mimovládok s konkrétnymi vládnymi či straníckymi činiteľmi, ako aj z bývalej účasti týchto politikov pri zakladaní mimovládnych organizácií, a najmä ich účasti vo vrcholných orgánoch.

 Premiérka - Sorosova pravá ruka Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií - Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spoločnosti bol v rokoch 1993 - 2000 aj vicepremiér slovenskej vlády Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote približne 3 milióny eur. Administratívnu, finančnú a technickú pomoc slovenskej organizácii poskytujú Open Society Institut v New Yorku a Open Society Institut v Budapešti. Medzi jej najdôležitejších súčasných donorov patrí OSI, súkromný neziskový fond pôsobiaci vo Švajčiarsku a USA, Ch. S. Mott Foundation, Flint, MI, USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Washington D. C., USA a Svetová banka. Druhou, často slovenskými médiami citovanou mimovládnou organizáciou je Transparency International Slovakia (TIS), ktorú donedávna viedla Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka programovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS figurujú: European Commision - DG for Justice, Freedom and Security - 63 826 eur, Open Society Institut - 80 000 eur, Siemens 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať. Zamestnancom TIS je Ivan Rončák, ktorý sa vo voľbách na prezidentský úrad angažoval v prospech Františka Mikloška (KDH) propagačným volebným blogom Mikloško bude môj prezident. V prezidentskej volebnej kampani sa zúčastnil celý rad mimovládnych organizácií podpisovou akciou Volíme Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS). Jednou z organizátoriek tejto akcie bola Šarlota Pufflerová (známa od roku 1998, keď sa výrazne angažovala v antimečiarovskom politickom „odboji"), výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Občan a demokracia, (dnes Občan, demokracia a zodpovednosť). Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, v ktorej - ako sme už spomenuli - prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady.

 

Koaličná rada v cudzích službách Medzi mediálne preferované tváre tretieho sektora patrí aj Zuzana Wienková, šéfka Aliancie Fair-play. Bola organizátorkou niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali poukazovať na prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej bola iniciátorkou petície Výzvy na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti, ktorá sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochovávanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play financovaná, Wienková odpovedala: „Máme dva veľké granty - jeden pochádza z amerických súkromných peňazí - z The Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme získali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ,networku‘."

 

Politickou odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá má zastúpenie v parlamente, je mimovládna organizácia Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, konzervatívne orientovaný think-thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS, a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obidvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke Most-Híd). Medzi jej významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe a partnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA a webový portál Aktuálne sk.

 

Mimovládnym zoskupením, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo nestranícke priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít.

 Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz.

 Deficit demokracie a morálky

Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka.

 Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými nadáciami", napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH).

 Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitickosti slovenských mimovládnych organizácií je Inštitút pre verejné otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie.

 Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora, ktoré iba s prižmúrením oboch očí možno považovať za mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné krytie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto, ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie o morálke.

 

 

 

 

 Poznámka:

zdroj: http://www.internet.sk/skoi/vznik2.html   

 

Stála konferencia Občianskeho inštitútu

 Ako vznikla SKOI

 V septembri roku 1993, pätnásť mesiacov po voľbách, ktoré rozhodli o tom, že nová vláda Slovenskej republiky nebude už ďalej pokračovať v radikálne demokratickej politike slovenských a československých vlád z porevolučného obdobia, viacerí čelní predstavitelia tejto politiky, rozhodnutí i naďalej verejnou nepolitickou činnosťou chrániť, pestovať, všemožne zveľaďovať a šíriť ideály Novembra 1989 aj v samostatnej Slovenskej republike, zišli sa v Svätom Jure pri Bratislave a založili občianske združenie

 Zakladatelia SKOI

 Ján Bencúr Bohuslav Beňo Vladimír Čečetka Jozef Dančo Martin Demeš Emil Ehrenberger Ján Hacaj Pavol Hoffman Jozef Hübel Cyprián Juráň Pavol Košťál Kevin Kotrus Jozef Kučerák Ján Langoš Gustáv Matijek Ivan Mikloš László Nagy Vladimír Ondruš Martin Porubjak Anton Prokain Ladislav Snopko Marcel Strýko František Šebej Milan Šútovec Peter Tatár Ernest Valko Anton Vavro Oskár Világi Hana Volková-Zemanová Helena Woleková Peter Zajac

 Vedenie SKOI

 Predseda Martin Demeš

Podpredseda Peter Zajac

Členovia predsedníctva Jozef Dančo Ján Hacaj Ján Štrasser

Rada SKOI Z. Bartošová M. Bútora Z. Bútorová E. Ehrenberger C. Juráň D. Kováč M. Kravčík D. Liška P. Macko J. Mesík V. Nižňanský V. Ondruš D. Pustaj J. Satinský L. Snopko M. Šimečka M. Šimečková M. Šútovec D. Trančík

Výkonná riaditeľka Ivana Pavúková

Programový management Katarína Prónayová Jana Šupová

 Čo je to SKOI?

 Prečo sa voláme Stála konferencia Občianskeho inštitútu? Lexikón hovorí, že inštitút je okrem iného aj spoločenstvo ľudí, združených na základe spoločne vyznávaných hodnôt. Členovia, priaznivci a sympatizanti Občianskeho inštitútu vyznávajú hodnoty liberálnej demokracie, ktoré tvoria základ občianskej spoločnosti. Názov Stála konferencia signalizuje, že ľudia združení v Občianskom inštitúte sa rozhodli čo najčastejšie sa schádzať a diskutovať o všetkých problémoch, čo v tejto krajine znepokojujú všetkých ľudí, ktorým leží na srdci osud našej rodiacej sa demokracie.