Choď na obsah Choď na menu
 


SOZA – stroj na peniaze pre vyvolených?

18. 11. 2012

5.11.2012   zdroj: http://iness.sk/

SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) je neziskové občianske združenie autorov a vydavateľov hudobných diel, ktoré na základe autorského zákona a s oprávnením ministerstva kultúry, vykonáva ich majetkové autorské práva. Na Slovensku zastupuje 2050 autorov a 47 vydavateľov, na základe medzinárodných zmlúv uplatňuje aj autorské práva zahraničných interpretov na Slovensku a slovenských interpretov v zahraničí. Organizácia má 60 zamestnancov. Celkové príjmy SOZA dosiahli v roku 2011 7,7 milióna eur, náklady 1,7 milióna (väčšinu tvoria mzdy zamestnancov).

Príjmy

Tretina príjmov SOZA pochádza z poplatkov za verejné hudobné produkcie, štvrtina za televízne vysielanie, ďalšiu pätinu tvoria rozhlasové vysielania a káblová retransmisia. Zvyšok tvoria honoráre zo zahraničia, ale aj príjmy z predaja nenahraných nosičov. V praxi tak SOZA inkasuje šesť percent z predajnej ceny každého prázdneho CD, čím sa implicitne predpokladá jeho možné zneužitie na nelegálne šírenie hudby.

Keďže tento druh príjmu sa v posledných rokoch znižuje (dopyt po CD a DVD vo všeobecnosti kvôli modernejším technológiám klesá), SOZA najnovšie žiada aj 3 percentá z ceny každého predaného mobilného telefónu s odôvodnením, že aj tieto výrobky môžu byť použité na nelegálne rozširovanie hudobných záznamov.

Problémové interpretovanie zákona

SOZA vyberá poplatky na základe autorského zákona za rôzne formy verejných prenosov, resp. verejného rozširovania hudobných diel. Poplatky majú byť vlastne cenou za poskytnutie hudobného diela, ktoré SOZA odovzdá autorovi daného diela.

Organizácia však v poslednej dobe čelí silnej kritike. Určovanie toho, čo je a čo nie je verejné rozširovanie, a koncept duševného vlastníctva, totiž ponúka pomerne široké interpretácie uplatnenia autorského zákona. Do problému sa už zaangažovalo aj Ministerstvo kultúry, podľa ktorého SOZA nemá vyberať poplatky za stužkové, svadby, pohreby, či rodinné oslavy. SOZA má pritom dnes podpísané hromadné licenčné zmluvy aj s pohrebníctvami. Dochádza tiež k absurdným situáciám, keď podľa pôvodných vyjadrení SOZA mohol napríklad zubár pustiť hudbu pacientovi v ordinácii bez poplatku, v čakárni by však už na zapnutie rádia potreboval licenciu.

Minulý rok tiež SOZA chcela vyberať poplatky od prevádzkovateľov web-stránok, ktoré linkovali hudobné videá zo stránky YouTube. Tento rok vyvolali negatívne ohlasy medializované informácie, podľa ktorých niektoré obce obdržali od SOZA faktúry za podujatia spojené s verejnou prezentáciou ľudových piesní. Široká medializácia týchto prípadov viedla až k rezignácii riaditeľa SOZA Vladimíra Repčíka.

Netransparentnosť

Ďalším veľkým problémom organizácie však ostáva jej netransparentnosť. Väčšina jej príjmov sa rozdeľuje medzi autorov diel, ktorých zastupuje. SOZA však nezverejňuje komu koľko platí, podklady, na základe ktorých by sa dala overiť správnosť výpočtu vyplatených tantiémov, neposkytuje ani samotným autorom. Nejasná je tiež metodika výpočtu a kľúč rozdelenia vyzbieraného balíka peňazí.

Adresné príjmy, pri ktorých sa dá jasne identifikovať podiel jednotlivých autorov (napr. z playlistov, ktoré rádiá SOZA poskytujú), totiž tvoria menšinu príjmov organizácie. Väčšinu príjmov tvoria neadresné príjmy, ktoré pochádzajú aj od majiteľov barov, reštaurácií, či klubov. V praxi tak SOZA vyberá poplatky aj za autorov, ktorí nie sú jej členmi, tieto sa však málokedy k týmto autorom aj dostanú. Neadresné príjmy sa v zásade rozdeľujú na základe rovnakého kľúča ako adresné, zo súčasného nastavenia tak profitujú najhranejší slovenskí interpreti. Pomery v organizácii verejne kritizovali aj niektorí známejší autori, medzi nimi Peci Uherčík alebo Marián Greksa.