Choď na obsah Choď na menu
 


EUROVAL, Slovensko zaplatí najviac!

5. 10. 2011

zdroj:richardsulik.blog.sme.sk

 

Okrem všetkých doteraz uvedených dôvodov, prečo rozšírenie eurovalu nepodporiť (morálny hazard, riešenie dlhovej krízy ďalšími dlhmi...), existuje jeden dôvod, ktorý je špecifický pre Slovensko: Sme chudobná krajina a v pomere k nášmu bohatstvu budeme platiť najviac.

 

Napríklad máme najnižšie mzdy v eurozóne. To určite nie je solidarita, keď majú Slováci s najnižšou mzdou prispievať násobne bohatším Grékom alebo Španielom. V grafe sú uvedené priemerné mzdy v eurozóne(žltým sú vyznačené krajiny s najvyšším ratingom AAA):

 

Spolu s tým súvisí, že príspevok Slovenska vyjadrený ako podiel na tom, čo Slovensko vyprodukuje, je druhý najvyšší. Zatiaľ čo Luxembursko sa musí v prospech „záchrany" eura (úvodzovky používam preto, lebo najväčším ohrozením eura je samotný euroval) vzdať menej ako 5 percent toho, čo za rok vyprodukuje, Slovensko sa musí vzdať takmer 12-ich percent. V grafe sú uvedené príspevky krajín ako podiel na HDP:

 

Výsledkom kombinácie týchto dvoch faktorov (najnižšia mzda v eurozóne a druhý najvyšší príspevok) je skutočnosť, že každý Slovák bude musieť v prípade splatnosti záruk odrobiť tristo hodín, zatiaľ čo v ostatných krajinách (okrem Estónska) to je dvesto hodín a menej. V grafe je uvedený počet hodín, ktoré v prípade splatnosti záruk bude musieť odrobiť každý obyvateľ danej krajiny za priemernú mzdu danej krajiny:

 

Pokiaľ Slovensko už žiadne záruky nevystaví a ostanú len tie, ktoré boli vystavené minulý rok, bude musieť v prípade splatnosti každý odrobiť 169 hodín (na grafe stĺpec „Slovensko alt."). Toto je dôvod, prečo v žiadnom prípade nebudeme súhlasiť s tým, aby Slovensko vystavilo ďalšie záruky. Inými slovami, sme proti tomu, aby rozšírenie eurovalu stálo slovenských daňovníkov čo len cent, ani teraz a ani v budúcnosti. Som rád, že v tomto sa zhodujeme s premiérkou, ktorá sa tiež takto viackrát vyjadrila. Akékoľvek ďalšie vystavené záruky nevedú k záchrane eura, ale len k zbedačovaniu Slovenska.

P.S. Jedna poznámka k Estónsku: Na rozdiel od Slovenska, ktoré ma celkový dlh okolo 45% HDP, je Estónsko prakticky bez dlhu (cca 6% HDP)

 

 

 

 

Poz.: Pohľad na kríza z iného uhlu

 

 

 

 

 

Pridané 21.2.2012            

Tajný dokument: V záchranu Řecka nevěří ani velká trojka

Krachujúce Grécko sa dočkalo aj našej miliardy eur

Nezodpovedná ruleta s účasťou Slovenska

 

 

Pridané 30.3.2012

 Eurozóna odklepla zvýšenie eurovalu: 1 bilión eur je realita!

 

  

 

R.Sulík:

Odchod Grécka z eurozóny bude stáť každého Slováka 420 eur

 Solidarita s Gréckom vyjadrená v peniazoch

 

 

 

 

 

 

27.5.2012

 Trvalý euroval - samovražda zo strachu pred smrťou

Na júnovej schôdzi NRSR sa bude hlasovať aj o členstve Slovenska v trvalom eurovale (ESM). ESM je mechanizmus, ktorý má za cieľ „zabezpečiť stabilitu eurozóny". V skutočnosti spôsobí presný opak, lebo umožní nezodpovedným krajinám ďalej robiť dlhy, čím krízu ešte viac zhorší. Vyše dvojročné „zachraňovanie" to potvrdzuje.

 Okrem márnych snáh vyriešiť krízu je ESM nebezpečný najmä tým, že obmedzuje suverenitu Slovenska. Po schválení ESM nebude o značných čiastkach slovenského štátneho rozpočtu rozhodovať slovenský parlament, ale nikým nevolení ľudia v Bruseli a Luxemburgu (sídlo ESM).

 Pred akýmikoľvek ďalšími úvahami je nevyhnutné si uvedomiť, že zmluvu o pristúpení k (ESM) nie je možné vypovedať, z ESM nie je možné vystúpiť, podiel na ESM nie je možné založiť, predať a dokonca ani len darovať (článok 8, ods. 3). Skratka, keď raz vstúpime do ESM, už nikdy nebudeme môcť vystúpiť.

 Koľko a ako budeme platiť?

 Vstup do ESM bude pre Slovensko znamenať, že ešte tento rok budeme musieť zaplatiť 263,68 mil. eur, z ktorých polovica zvýši náš verejný dlh. V rokoch 2013 a 2014 budeme musieť zaplatiť ďalších 395,52 mil. eur, ktoré celé zvýšia náš verejný dlh. Spolu tak fyzicky zaplatíme neodvolateľne a bezpodmienečne 659,2 mil. eur (článok 8, ods. 4).

 Okrem uvedenej sumy nás zmluva o ESM zaväzuje splatiť takzvané „akcie splatné na požiadanie" vo výške 5,1 miliardy eur. O splatení týchto peňazí nebudú rozhodovať národné parlamenty, ani vlády, ale len takzvaná Rada guvernérov, ktorá pozostáva z ministrov financií (článok 9, ods. 1). V prípade, že nášmu ministrovi financií premiér alebo vláda nariadi hlasovať proti splateniu ešte nesplatených akcií a on toto nariadenie neuposlúchne, nehrozí mu vôbec nič. Má totiž imunitu (článok 35, ods. 1).

 Keď sa ESM dostane do straty (napríklad preto, že Grékom odpustí dlh), môže vyzvať Správna rada jednoduchou väčšinou na doplatenie tejto straty. Správna rada už nie sú ministri financií, ale len nimi menovaní úradníci a na jednoduchú väčšinu stačí, keď sa dohodne Francúzsko (20,39%), Taliansko (17,91%) a Španielsko (11,90%) a my budeme platiť miliardy niekam do Grécka či Portugalska.

 Najnebezpečnejší je článok 9, ods. 3, ktorý dáva Generálnemu riaditeľovi, teda jednému jedinému človeku, až absurdnú moc: Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v EMS, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr s cieľom zabezpečiť, aby mal EMS dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k ich dátumu splatnosti. To však nie je všetko, článok 9 ods. 3 pokračuje priam strašidelne: Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa podľa tohto odseku na požiadanie zaplatia, že takáto platba prebehne do siedmich dní od doručenia.

 Generálny riaditeľ je fakticky neodvolateľný, lebo na predčasné ukončenie jeho päťročného funkčného obdobia je potrebných 80% hlasov (článok 5, ods. 7e, teda stačí, že Francúzsko so svojimi 20,39% bude proti), má imunitu, ktorej nevie byť pozbavený (článok 35, ods. 3) a podlieha mlčanlivosti (článok 34). Navyše, samotné ESM nesmie byť žalované (článok 32, ods. 3) a všetky jeho objekty a písomnosti sú nedotknuteľné (článok 32, ods. 5 a 6).

 Ako sa bude podieľať súkromný sektor?

 Peniaze z ESM majú byť použité na „záchranu" členských krajín, no v skutočnosti ide o záchranu súkromných bánk, ktoré vo vidine vyšších ziskov nakúpili dlhopisy nezodpovedných krajín. Kto by však čakal, že pri takto veľkoryso nastavenom zachraňovaní súkromných bánk bude nutná aspoň symbolická účasť súkromného kapitálu, bude sklamaný:

 Pôvodná zmluva predpokladala účasť súkromného kapitálu, a preto obsahovala článok 12 ods. 2: „Keď sa členovi EMS v súlade s postupmi MMF poskytne finančná pomoc, bude sa podľa konkrétneho prípadu očakávať zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora.", ktorý bol nahradený neškodnou formuláciou (bod 12 v úvode): „ ...sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora ...". Namiesto toho, aby straty znášali konkrétne súkromné banky a v krajnom prípade štáty, ktoré ručia za ich vklady, budú ich znášať európski daňovníci.

 Na záver zopár desivých detailov:

 Na rozdiel od pôvodného prísľubu bude možné zachraňovať banky aj tých štátov, ktoré v problémoch nie sú (článok 15, ods. 1). V príkrom rozpore s európskou ústavou bude možné vykupovať štátne dlhopisy aj na primárnych trhoch (článok 17). Celkovú sumu bude možné navýšiť ihneď po vstupe zmluvy do platnosti (bod 6). O použití peňazí bude možné rozhodnúť aj bez súhlasu Slovenska (článok 4, ods. 4). Keď niektorý člen nesplatí imanie, bude rozrátané medzi ostatných členov (článok 25, ods. 2). Záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) majú prednosť pred záväzkami voči ESM (bod 13). ESM môže poskytovať peniaze už aj vtedy, keď len hrozí, že sa niektorému štátu zhorší zvyčajný prístup k financovaniu nezodpovedného štátu, teda keď hrozí, že nebude možné robiť dlhy tak ako doteraz.

 Slovensko bude platiť najviac

 Žiaľ, nie je pravda, že sa podarilo znížiť sumy, ktoré bude platiť Slovensko nezodpovedným krajinám a súkromným bankám. Nižší podiel je len dočasný (článok 11, ods. 3b) a o pár rokov budeme musieť všetko doplatiť (článok 11, ods. 5).

 Slovensko ako jediná krajina odmietla v roku 2010 pôžičku Grécku, čím ušetrila slovenským daňovníkom 820 mil. eur. Dnes už nikto nepochybuje, že požičané peniaze boli vyhodené von oknom.

 V októbri 2011 došlo k hlasovaniu o navýšení dočasného eurovalu. Žiaľ servilnosť voči Bruselu zvíťazila nad zdravým rozumom, a tak nielen, že nás naši koaliční partneri primitívne vydierali, aby sme hlasovali v rozpore so svojím názorom i svedomím, ale aj kvôli Grékom stúpol medzičasom slovenský verejný dlh zo 47% na vyše 50%. Ako dnes vieme, dočasný euroval krízu nijak nerieši, akurát nalieva ďalšie miliardy do Grécka a predlžuje agóniu.

 Teraz je na stole zmluva o trvalom eurovale. Na rozdiel od dočasného eurovalu postačuje pri trvalom eurovale len 90% hlasov, aby vstúpil do platnosti. Slovensko teda nikoho blokovať nebude. Možno opäť nejakí „zodpovední" politici budú argumentovať, že 16 krajín sa predsa nemôže mýliť. Žiaľ, môže. Trvalý euroval je cesta do záhuby a jediné rozumné a zodpovedné, čo Slovensko môže spraviť, je túto zmluvu odmietnuť.

 Richard Sulík, nedeľa 27. mája 2012 21:31

 

 

 

 

 

poz: 

 

 

 

 

 

3.6.2012

 ESM dluhová diktatura EU - Jozef Kollár Klub Reformy.cz