Choď na obsah Choď na menu
 


Slovensko na kolenách 1989 -

7. 9. 2010

zdroj: http://www.necenzurovane.sk

1. časť

Tak ako po II. svetovej vojne sa delil svet – rozdeľovanie mocenských pozícií, tak aj po Novembri 1989 sa rozhodovalo o ďalšom osude Slovenska. No nie v tom pozitívnom. Ako neskôr vyplynulo z analýzy z roku 1994 ktorú som si mal možnosť preštudovať v roku 1996 a jej samotný názov: Postupná likvidácia slovenského národa cez ekonomiku a rómsky problém – s konečným výsledkom, aby za cca 80 rokov boli Slováci menšinou vo vlastnom štáte, som v tom období považoval na 80 – 90 % za fantasmagóriu. Nakoniec aj najnovšie vyhlásenia Roberta Fica k rómskemu problému svedčia o jednom, že si je plne vedomý, čo nám z tejto strany hrozí. Treba si taktiež uvedomiť, že nielen nomenklatúra z Európskej únie a Ameriky ale aj jej satelity na Slovensku, (AI, Tretí sektor, mimovládky, kadejaké ľudskoprávne spolky,) sú len nástrojom na to, aby cez rómsky problém sa Slovensko dostalo do ekonomického, morálneho a politického rozvratu a marazmu.

Východný blok nepotreboval EÚ, ale EÚ potrebovala východný blok

          Vynára sa mi istá spomienka na prvú polovicu 80. rokov minulého storočia, keď som pracoval v Metrostave Praha, kde som bol zoznámený s človekom, ktorý pred vojnou a počas vojny pracoval pre československú spravodajskú službu, bol v širšom tíme ktorý realizoval deportáciu Jozefa Tisu – a prvý krát som mal možnosť vidieť autentické dokumenty, ktoré vyvracali teóriu komunistov o SNP a mnoho ďalších písomností ohľadom tohto obdobia. A ten mi povedal v tom období tú pamätnú vetu, napíšem to v slovenčine, „pokiaľ Amerika či západná Európa dá peniaze pre východnú Európu na boj proti komunizmu či reprezentantom disentu, treba vedieť aj to, že očakáva, aj keď neskôr, mohonásobný zisk z investovaného, lebo skôr neskôr oni budú rozhodovať o ekonomike týchto štátov.“

          Treba si uvedomiť, že už v tom období hrozili západnej Európe sociálne otrasy a ich ekonómovia dobre vedeli, že na dočasnú záchranu nutne potrebujú nielen lacnú pracovnú silu, ale aj nové odbytištia, častokrát pre svoje nekvalitné produkty, ktoré by si doma nemohli dovoliť predávať – no to hlavné: aby tieto nové krajiny východnej Európy boli na nich nielen ekonomicky ale aj potravinovo závislé. Preto napríklad, pokiaľ beriem ako vzor Česko a Slovensko – tá vedomá likvidácia najúrodnejšej pôdy, postupná likvidácia rastlinnej a živočíšnej výroby a s tým súvisiaca ekonomická závislosť, keď v Česku a na Slovensku už prakticky všetko vlastní cudzina.

Ponovembrový židovský prienik na Slovensko

          Od roku 1991 do roku 2001 sa na Slovensku trvale usadilo cca 1400 Židov, ktorí nie sú potomkovia po vyvraždených predkoch počas Slovenského štátu, ale iba sa primkli k majetkom, ktoré tu nadobudli a získali reštitúciami a aj majetky, na ktoré nemali už právny nárok. Ďalej privatizáciou národného majetku a skúpením za babku ďalších majetkov zbankrotovaných podnikov po Mečiarových privatizéroch, vrátane majetkov nadobudnutých prostredníctvom konkurzných mafií nadobudli takú masu majetkov bývalého národného hospodárstva Slovenska, že jeho objem je 30-násobne väčší, než aký vlastnili a nadobudli Židia úžerou a lichvárčinou v časoch prvého Slovenského štátu, podobnými metódami na dnešné pomery ku krádežiam prostredníctvom BMG Invest, Horizont a BDV Drukos.

          Už pri prvej Dzurindovej vláde bol napriek účasti SDĽ a prezidentovania katolíka -komunistu zavedený na Slovensku najmä zo strany KDH termín Židokresťanstvo, ako určitá pomyslená symbióza a súzvuk židovských a kresťanských hodnôt. Názov Židokresťanstvo neuznal za oficiálny v tom období ani Vatikán a bol proti tomu, aby sa ako skomolenina vsugerovávala všetkým kresťanom so zvýraznením Židovskej nadradenosti a vyvolenosti. Pod vyhlasovanou Židokresťanskou láskou bol vytvorený enormný ťah, ktorý prekonal poňatie Marxleninského dialektického materializmu v navrátení majetkov. V tomto snažení bol ústretový aj Mečiar a HZDS z úplne racionálneho dôvodu pudu sebazáchovy, lebo nám bolo povedané, že sme súčasťou svetovej globalizácie a tým aj medzinárodnej ochrany vlastníckych vzťahov, bez ohľadu na to, AKO MAJETKY ICH NOVÍ VLASTNÍCI NADOBUDLI. Toto je pomsta Židov za Slovenský štát, aby bola väčšina občanov Slovenska POSTIHNUTÁ KOLEKTÍVNOU VINOU, za konanie, ktorého sa dopustili ich predstavitelia.  

          Zo Slovenska si Svetové židovstvo za hojnej účasti domácich kolaborantov a médií vytvorilo obraz akéhosi škaredého káčaťa ktoré nesie a bude musieť niesť nielen vinu za utrpenie Židov počas Slovenského štátu, súčasťou ktorého je aj neustále ospravedlňovanie, rôzne pokánia aby sa už nikdy nič podobného voči Židom neopakovalo, pričom na také Maďarsko sa úmyselne a vedome zabúda, lebo ich silná židovská loby si to môže dovoliť. S hrôzou očakávam, kedy prídu k názoru, že vlastne Jozef Tiso vytvoril Hitlera, ba dokonca ho aj riadil a nútil aby voči Židom páchal všetky tie zverstvá. Táto propaganda sa priamoúmerne stupňuje s každými novými ekonomickými experimentmi na slovenskom národe pod dohľadom židovských lichvárov a úžerníkov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Ja tomu hovorím židolichvársky a židoúžernícky fašizmus realizovaný na slovenskom národe. Dokonca to zašlo až do takej nenávisti a pohŕdania k tomuto národu, že aj sociálne samovraždy považujú za súčasť nevyhnutných ekonomických reforiem – pričom stále hľadajú nové a nové ekonomické experimenty. Čím viac Slovensko rozkrádajú a vyciciavajú, tým rýchlejšie reformujú a experimentujú. Samozrejme s takým výsledkom – aby súbežne s ich bohatstvom a blahobytom sa stupňovalo ožobračovanie slovenského národa.

Holokaust o ktorom sa nehovorí

          Skutočný holokaust chcel Boh realizovať na Židoch, keď ich vyviedol z otroctva z Egypta. ...“A Boh riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud a hľa, je to ľud tvrdej šije. A tak teraz ma nechaj, aby sa rozpálil môj hnev na nich a aby som ich vyhladil a učiním teba veľkým národom.“ (Druhá kniha Mojžišova 32 kapitola, 9 a 10 verš. Niekoľkokrát mali Židia na mále aby neboli do posledného vyhladení. A to by bol býval skutočný Boží holokaust za zločiny ktoré prevádzali. Že sa tak nestalo, môžu ďakovať Mojžišovi, ktorý na kolenách prosil Boha o odpustenie za ich prestúpenia.)

          Časť židovskej populácie je skutočne zvrhlá. Sú to tí, ktorí sa spojovali s fašizmom či komunizmom, aby mali z toho zisk. Intrigami sa im podarilo ovládnuť svet i vlády. Na všetkých významných postoch majú svojich ľudí. Majú v rukách finančníctvo, majú moc nad všetkým čo je hmotné, ale nikdy nezískajú moc nad tým, čo je duchovné. V Biblii je napísané dôležité proroctvo, ktoré takmer všetci Židia prehliadajú. V prorokovi Obadiášovi v 15 verši je napísané: „Ako si urobil ty, tak sa urobí tebe. Tvoja odplata sa navráti nazad na tvoju hlavu.“

          Uvediem jeden príklad: Patriarcha židovského národa Jakub mal 11 synov. Týchto 11 bratov žiarlilo na otcovho obľúbenca Jozefa a rozhodli sa ho zabiť. Tak ako Kain zo žiarlivosti zabil Abela, tak 10 bratov Židov sa rozhodlo zabiť jedenásteho len preto, lebo otec Jakub ho mal radšej, ako tých desať. Nakoniec ho nezabili, ale hodili do hlbokej studne, kde mal sám zomrieť od hladu a bez vody. Lenže v tej dobe prechádzali okolo otrokári, ktorí kupovali a predávali otrokov. A tak ho tých jeho desať bratov vytiahlo zo studne a výhodne ho predali do otroctva do Egypta. O peniaze sa podelili. Zobliekli z neho šaty, zarezali ovcu a namočili jeho šaty do ovčej krvi a dali otcovi Jakubovi so slovami, že Jozefa roztrhala divá zver. Pritom vo vreckách ich hriali peniaze, ktoré získali za jeho predaj. Ich otec Jakub bol z toho zúfalý a nešťastný, ale jeho desiatim synom to bolo úplne jedno. Kašlali na otcovu bolesť a zúfalstvo, hlavne, že mali peniaze za predaného brata do otroctva. A z týchto desať bratov povstal postupne celý židovský národ.  

          Jozef sa teda dostal do otroctva v Egypte. Bol výhodne predaný ako otrok do domu egyptského veľmoža. Intrigami sa však dostal do väzenia a skrze svoje výnimočné schopnosti predpovedať budúcnosť sa z väzenia dostal ku faraónovi. Vyložil faraónovi sen, ktorý sa uskutočnil. Preto ho faraón ustanovil za správcu Egypta. Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Lenže u Jozefa sa prejavila typická židovská povaha. Za sedem rokov staval sýpky a zhromažďoval nadbytok obilia. Po siedmich rokoch nastal hlad a on vydával z týchto sýpiek obilie Egypťanom. Ale nie zadarmo. Každý rok od Egypťanov niečo požadoval. Keď už siedmeho roku nemali mu čo za obilie dať a nechceli zomrieť, Egypťania predali sami seba. Jozef kúpil všetkých Egypťanov ako otrokov pre faraóna. Tak sa zo slobodného egyptského národa stali otroci.

          Lenže prorok Obadiáš píše: „Ako si urobil ty, tak sa urobí tebe. Tvoja odplata sa navráti na Tvoju hlavu.“ Po 400 rokoch sa situácia v Egypte zmenila tak, že zo slobodných Židov sa stali otroci. Egypťania s nimi nakladali ako s otrokmi. Židia plakali a nariekali. Volali k Bohu a prosili o vyslobodenie z otroctva. Dokonca ako židovským otrokom, im Egypťania zabíjali deti ich mužského pohlavia, ktoré sa Židom narodili. (1. Mojžišova 37 kapitola a 47 : 13 – 26).

          Nedá mi tu ešte pripomenúť tzv. židovský holokaust cez ekonomiku v celosvetovom meradle, trebárs za posledných 200 rokov, kde obete ich nenažranosti a chamtivosti idú do stoviek miliónov nevinných obetí. Takéto niečo si nedovolili ani židovskí rabíni v Kristovej dobe. Keď im Judáš doniesol nazad peniaze za zradu Ježiša a hodil ich pred rabínov v chráme, títo židovskí rabíni povedali, citujem: „NEPATRÍ SA NÁM VZIAŤ TIETO PENIAZE ZA ZRADU NAZAD A DAŤ ICH ZNOVU DO POKLADNE: SÚ TO PENIAZE KRVE.“

 

 

2. časť

Po Novembri 1989 sa začali voči Slovensku nielen experimenty ekonomické, ale aj politické a historické. Domáci politici sa začali ponížene prispôsobovať cudzine pod dohľadom žido-lichvárskych a žido-úžernických „odborníkov“ na ekonomiku a financie zo Svetovej banky a MMF a vôbec im neprekážalo, že idú proti vlastným občanom – proti vlastnému národu. Hlavne, aby zvyšok svojho života prežili v hojnosti a blahobyte – a vôbec ich netrápi, že je to aj na úkor utrpenia vlastných spoluobčanov.

Pravda, ktorá židovskej nomenklatúre nepasuje

          Mám pred sebou knihu napísanú v češtine „Moje dlouhé mlčení“. Napísala ju Židovka, ktorá dnes žije v Brne – Erika Bezdíčková. Kniha bola vydaná v roku 2010 v Brne a vyšla s podporou Židovského múzea v Prahe a Židovských obcí v Brne. Vydal ju Jiří Brauner, Kartuziánské nakladatelství, Kartouzská 6, 612 00 Brno v náklade 2 000 kusov. Knihu venovala svojim rodičom. Budem z nej citovať a prekladať to do slovenčiny. Str. 32 - 35: „Na konci roku 1944 sme v noci často počuli hukot lietadiel, zvuky vzdialeného bombardovania. Verili sme, že tiež na Osvienčim padne nejaká bomba. Vôbec by nám nevadilo, že sme tu aj my. Priali sme si, aby to peklo prestalo existovať, a ak máme zomrieť, tak spoločne s Nemcami.... Až neskôr som pochopila, aké muky prežívali staršie ženy, ktoré prišli o svoje deti. Stali sa ľahostajnými, mnohé z nich ukončili svoje trápenie u plotov z ostnatého drôtu, ktoré boli trvale pod vysokým napätím... Dodnes nemôžem prepáčiť Spojencom, ktorí BOLI INFORMOVANÍ, čo sa v Osvienčime deje a transportom v roku 1944 MOHLI ZABRÁNIŤ, že nereagovali na varovanie židovských organizácií, ktoré ich upozorňovali že Nemci nemajú možnosť VOZIŤ Židov z Maďarska a zo Slovenska do poľského vyhladzovacieho tábora autobusmi A ICH JEDINOU ALTERNATÍVOU SÚ KOĽAJE. NALIEHALI, NECH BOMBARDUJÚ ŽELEZNIČNÉ TRATE, INFORMOVALI, ŽE OSVIENČIM, KAM TRANSPORTY MIERIA, JE LIKVIDAČNÝ TÁBOR, KDE SA ĽUDIA, AKO NA BEŽIACOM PÁSE ZABÍJAJÚ V PLYNOVÝCH KOMORÁCH. SPOJENCI TO NIKDY NEUROBILI. TRAŤ BOLA FUNKČNÁ AŽ DO KONCA VOJNY. PREČO? NA TO DOPOSIAĽ NIKTO NEODPOVEDAL.“

          Na týchto smutných, veľmi smutných a bolestivých riadkoch plných utrpenia mi nedá nespomenúť obsah židovského Nového Roku a Dňa Zmierenia, kde je napísané, citujem: „Nový rok slávený 1 a 2 tišri /september – október je podľa tradície výročným dňom stvorenia sveta. Tento sviatok sa tiež nazýva Deň trúbenia, Deň spomínania alebo Deň súdu. Posledné označenie hovorí, že v tento deň je celý svet súdený. BOH URČUJE, KTO BUDE ZAPÍSANÝ DO KNIHY MŔTVYCH A KTO DO KNIHY ŽIVÝCH, KOMU JE SÚDENÉ BOHATSTVO A KOMU BIEDA.“ (Takže si kladiem otázku či tí, ktorí sa v tom období nachádzali v koncentračných táboroch boli zapísaní Bohom ako neprispôsobiví na daný rok do knihy mŕtvych a preto sa nemohlo nič podniknúť na ich záchranu? Tí, ktorí odišli do USA boli Bohom požehnaní a bolo im pridelené veľké bohatstvo hlavne finančné? – poznámka autora V. P.)

          Očakávam, že po tomto autentickom svedectve židovská nomenklatúra v ČR a SR postaví pred veľvyslanectvami USA, Anglicka a Francúzska špeciálne múry nárekov, ktoré tam budú dovtedy, kým si ich predstavitelia verejne nepriznajú chybu a verejne sa ospravedlnia za tieto zločiny proti ľudskosti ktoré svojou nečinnosťou nemeckému fašizmu a nacizmu umožnili. A ešte jeden dodatok: v ruských tajných archívoch, ale aj amerických, by mali byť dokumenty, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že už pred Mníchovskou zradou existoval plán na spoločnú porážku hitlerovského fašizmu a nacizmu zo strany Západu a Československa. Viacerí západní politici židovskej národnosti boli ale proti tomu, takže Mníchovskou zradou Hitler získal neobyčajne silný československý zbrojný potencionál aj na neskorší útok proti Sovietskemu zväzu.

Postupný ekonomický kolaps Slovenska zo strany Svetovej banky a MMF za pomoci vlastizradných a zapredaných slovenských politikov

          Keď porovnám skutky židovských lichvárov a úžerníkov zo Svetovej banky a MMF ktoré napáchali so slovenskými politikmi po Novembri 1989 na slovenskom národe, tak musím konštatovať, že sa musí jednať o tých najzločineckejších, najzlodejskejších a najzvrhlejších židovských potomkov, keď samotný Boh, ktorý ich vyviedol z otroctva z Egypta a viedol po púšti do zasľúbenej zeme, bol na tento národ tak nahnevaný, že niekoľkokrát chcel celý národ zničiť priamo na púšti do zasľúbenej zeme. Príklad: „A Hospodin hovoril Mojžišovi: Idi, sídi, lebo sa porušil tvoj ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme. Skoro zišli z cesty, ktorú som im prikázal. Spravili si teľa zliatinu a klaňajú sa mu a obetujú mu a vravia: Toto sú tvoji bohovia Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme.“ – 2. Mojžišova 32 : 7 – 10. Keď si dnes porovnáme toto biblické svedectvo, tak názorne vidíme, že aj dnes je jediným krédom židovských lichvárov a úžerníkov zo Svetovej banky a MMF idol mamonu a zlatého teľaťa.

          Treba si uvedomiť, že žiadna zmena politického systému sa nerobí na náhodu. A to sa vzťahuje aj na Slovensko. Takže si to trochu priblížme. Hneď po Novembri 1989 sa tu začalo bezbrehé rozkrádanie nielen konkrétnymi Slovákmi, ale aj cudzinou, ktorá postupne prichádzala k majetkom, patriacim tomuto národu. Keďže takto rozkradnuté milióny a miliardy chýbali potom v štátnom rozpočte, bolo potrebné dostať do obehu úspory, často krát aj úspory celoživotné, hlavne od ľudí v dôchodkovom veku, ktorí si poctivo roky a roky odkladali korunku po korunke. Taktiež je nevyhnutné si položiť aj otázku, čo má napríklad spoločné hitlerovský fašizmus a nacizmus so židovskými lichvármi a úžerníkmi zo Svetovej banky a MMF? Odpoveď je jednoduchá: pohŕdanie so starobou, lebo jej nositelia už neprinášajú či neprodukujú zisk. V koncentračných táboroch počas éry hitlerovského fašizmu a nacizmu to riešili jednoducho – šup s takými ľuďmi do plynu. Židovskí lichvári a úžerníci zo Svetovej banky a MMF musia ale kráčať s dobou – a fašistické a nacistické zločiny voči starým, bezbranným a už neprodukujúcim zisky, sa predsa dajú „poľudštiť.“ Veru tak, to poľudštenie sa volá nevyhnutné ekonomické reformy. V prvej fáze sa najskôr rozkradne čo sa rozkradnúť dá. Vyvolenými Slovákmi a cudzinou. Keďže takto rozkradnuté peniaze chýbajú v štátnom rozpočte, treba ich vybrať od ľudí, ktorí tu nič nerozkradli. Ako na to? Celkom jednoducho. Neľudským zdražovaním, ktoré sa začalo realizovať hneď v prvých rokoch po Novembri 1989. A kto na to najviac doplatil? No predsa dôchodcovia, starí a bezbranní, odkázaní len na svoj úbohý dôchodok. Už sú nepotrební. Ponovembrové garnitúry fašistov, extrémistov, sadistov a psychopatov už nepotrebujú plynové komory. Stačí im na to ekonomika a tzv. nevyhnutné ekonomické reformy. No nielen dôchodcovia. Sú tu aj ďalší bezbranní: ťažko zdravotne postihnuté deti potrebujúce celodennú opateru a s nimi trpiaci vlastní rodičia. Ale sú tu aj ťažko zdravotne postihnutí v dospelom či pokročilom veku a ich celodenní opatrovatelia. Všetci dohromady sú odsúdení na pomalé umieranie, neustále žijúci v stresoch a vystavení neľudským pokusom a experimentom. Slovenskí ponovembroví fašisti, extrémisti, sadisti a psychopati pod dohľadom žido-lichvárskych a žido-úžernických zmodernizovaných fašistov zo Svetovej banky a MMF majú ale iné kritéria: ČÍM DLHŠIE ŽIJEŠ, TÝM VIAC PREKÁŽAŠ. STAROBA SA POVAŽUJE ZA EKONOMICKÚ ZÁŤAŽ SPOLOČNOSTI. OD STARÝCH ĽUDÍ SA UŽ NIČ NEOČAKÁVA. UŽ ŠTYRIDSAŤ-ROČNÝ ČLOVEK SA MUSÍ CÍTIŤ NA TRHU PRÁCE STRATENÝ. PODNIKÁ SA TU S OSUDMI ĽUDÍ, ČO JE V CIVILIZOVANEJ KRAJINE NEPRÍPUSTNÉ. UČIA MLADÝCH, ABY NENÁVIDELI STARÝCH, ABY ICH POVAŽOVALI ZA PRÍČINY ICH PROBLÉMOV. 

 

 

 

3. časť

 

 

Nie sú peniaze, najčastejšia výhovorka politikov a štátu

          Že Slovensko stojí pred celkovým kolapsom či už politickým, ekonomickým a morálnym je už jasné každému mysliacemu človeku, ktorý aspoň trochu rozumie veci. Paradoxné na tom všetkom ale je, že z tohto marazmu nás chcú opätovne vyviesť a zachrániť práve tí, ktorí toto všetko zavinili a robili to vedome a cieľavedome. Konkrétni arcizločinci, arcizlodeji, parazitní darmožráči, sadisti a psychopati z ponovembrových vlád, parlamentov, finančných skupín... Samozrejme, cez ďalšie nevyhnutné ekonomické reformy, škrty a uťahovanie opaskov, LEBO TAKÝMITO METÓDAMI BOLO POTREBNÉ DO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU DOSTAŤ PRÁVE TO, ČO ONI ROZKRADLI. Preto tieto kreatúry nenávidiace vlastnú krajinu a vlastný národ pod dohľadom Svetovej banky, MMF a nadnárodných konzorcií túto republiku vedome a cieľavedome rozkrádali, tunelovali, za lacný peniaz rozpredávali cudzine, keď za týmto účelom si aj pripravili a zlegalizovali zákony. Obrali nás o politickú, ekonomickú a občiansku dôstojnosť a spoločne s cudzinou realizovali a realizujú rôzne ekonomické experimenty na vlastnom národe – ktoré možno jednoznačne považovať za zločiny proti ľudskosti či poľudšťovanie hitlerovského fašizmu a nacizmu – no pre nich sú nevyhnutnými ekonomickými reformami.

          Dokonca zašli až do takého cynizmu, že popredný predstaviteľ pravicového fašizmu, extrémizmu, sadizmu a psychopatizmu, jeden z tých, ktorý tu zrealizoval systém kolektívnej viny na nevinných, Mikuláš Dzurinda, pre mesačník Národnej rady SR euroREPORT číslo 12/2005 povedal: „Reformy bolia, ale sú účinné.“ Škoda len že nepovedal, že bolia len nevinných občanov ktorí tu nič nerozkradli, nevytunelovali, nebrali miliónové pôžičky a nebolia tých skutočných arcizločincov a arcizlodejov, ktorí toto všetko spôsobili. Vedome a cieľavedome. V rozhovore pre Hospodárske noviny z 23. decembra 2005 dokonca tento pravicový neobolševik a riťolez cudzej štátnej moci povedal: „Vzbudzovanie ilúzií, že sa dá vybudovať krajina – kde stačí iba natŕčať ruky – je síce lákavá, ale socializmus sa už skončil.“Takže buďme trochu realisti a položme si otázku: ktože tu po Novembri 1989 natŕčal ruky? Odpoveď je vcelku jednoduchá: organizovaní arcizločinci a arcizlodeji z ponovembrových vlád, parlamentov, finančných skupín, bielych golierov... No nemožno zabudnúť ani na tých zahraničných gaunerov ktorí tu natŕčali ruky a pravica im štedro rozdávala: židoúžernícke a židolichvárske šelmy zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a ďalších zahraničných bánk. A že do ich natŕčajúcich rúk padali neuveriteľne veľké sumy o ktoré bol v skutočnosti okradnutý slovenský národ, svedčí aj nasledovné vyznanie Larsa Christensena z Danske Bank, ktorý pre agentúru Reuters 18. 4. 2006 povedal aj toto: „POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU.“ Preto sa nemožno čudovať, že o Dzurindovej servilnosti k zahraničiu, hlavne k USA koloval aj tento vtip – Dzuinda telefonuje Bushovi: „Helou, George, potrebujem navštíviť tvoj análny otvor:“ Bush: „ Mám problémy, Miki, musel by si svoju váhu upraviť na 40 kg.“ Dzurinda: „Dobre, hneď začnem trénovať, do mesiaca svoju váhu upravím na 40 kg.“  

          Keď sa pozrieme na tie honosné miliónové a miliardové majetky jej konkrétnych nositeľov a položíme si celkom jednoduchú otázku: zarobili si na toto všetko ich majitelia poctivou prácou? Odpoveď je vcelku jednoduchá: minimálne 90 % z nich to nezískalo poctivou prácou, ale lúpežou a zbojníctvom, kde poškodeným či okradnutým je Slovenská republika a jej vlastní občania. K tejto téme je zaujímavé si pripomenúť výrok bývalého ministra obrany a vnútra Ivana Šimka, absolventa dvoch vysokých škôl, ekonomickej a právnickej, ktorý pre Národnú obrodu z 8. 9. 2001 povedal aj toto: „STRETÁVAME SA S PRÍPADMI, KEĎ JE VEREJNE ZNÁME, KTO ROZKRADOL FIRMU, LEN AKOSI SA TO NEDÁ DOKÁZAŤ.“ Myslím si, že tento výrok už nemá význam komentovať, lebo každý čitateľ ktorý trochu rozumie veci, si svoj úsudok urobí. Azda len toľko z mojej strany, že v tom období už Slovensko bolo nielen plnohodnotnou zločinecko-zlodejskou krajinou, ale aj krajinou štátno-teroristickou.

Ako vznikal organizovaný politicko-ekonomický zločin

          Treba si uvedomiť, že samotné jadro vytvorili hneď po Novembri 1989 konkrétni prednovembroví komunistickí a eštebáckí zločinci, ktorí sa začali pripravovať už dva-tri roky pred Novembrom 1989. Tesne po Novembri 1989 vlastnila KSČ majetok v hodnote asi 10 miliárd korún. Mimo toho vlastnila a užívala nehnuteľnosti štátu v hodnote piatich miliárd korún, pričom mala aj ďalšie príjmy. Sú nezvratné dôkazy, že tento majetok, ale už v súkromných rukách, opätovne vlastnia bývalí komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj vysokí úradníci bývalých komunistických ministerstiev. Ako je to možné? Veď už v máji 1990 bol na základe tlaku verejnosti vo Federálnom zhromaždení vypracovaný zákon o navrátení majetku KSČ a SZM ľudu ČSFR. Lenže tento zákon nadobudol právoplatnosť až k 1. 1. 1991. To teda znamenalo, že KSČ a SZM mali dlhých sedem mesiacov na to, aby tento majetok MOHLI ROZPREDÁVAŤ a prenajímať súkromným osobám – komunistom, eštebákom a agentom ŠtB. Že takéto niečo sa mohlo stať, bolo hlavne zásluhou dvoch komunistických zločincov z roku 1968, vyškolených právnikov Jičínského a Rychetského, ktorí do novembra 1989 patrili do chartistickej nomenklatúry okolo Václava Havla.

          Položme si teraz otázku, či táto ZÁSADNÁ legislatívna chyba bola náhodná či vedomá? Dnes možno jednoznačne povedať, že sa jednalo o úmysel. Vedomý úmysel. Podobná šanca sa totiž nechala aj rozkrádaniu štátneho majetku bývalých podnikov zahraničného obchodu. A aby za toto zlodejstvo nemohol byť nikto potrestaný či postihnutý, odhlasoval federálny parlament, vedľa ďalších dobre premyslených úprav trestného zákona, ZRUŠENIE PARAGRAFU O TRESTNOM POSTIHU ZA ROZKRÁDANIE MAJETKU V SOCIALISTICKOM VLASTNÍCTVE. Vtedajší poslaneckí zločinci tvrdili, že zbavujú trestný zákon ideologického paškvilu, pričom v skutočnosti ODHLASOVALI BEZTRESTNOSŤ komunistickým a eštebáckym zločincom a zlodejom. Taktiež bolo ODMIETNUTÉ aj použitie lustračného zákona pre Investičné privatizačné fondy. Preto ich mohli ovládnuť bývalí nomenklatúrni komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, ako aj agenti ŠtB. A ako v týchto fondoch bačovali, možno dokumentovať na Harvardských fondoch, ktoré boli pod kontrolou technickej správy ŠtB, do ktorej patril aj matkoudavač Juraj Široký.

Kapitálny úlovok CIA

          Kapitálnym úlovkom bolo naverbovanie Vratislava Vajnara pre spoluprácu, keď pracoval v misii OSN v USA za ČSSR. Vtedy ešte netušili, že z naverbovaného Vajnara sa neskôr stane vedúci sekretariátu generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka a v roku 1983 sa z jeho rozhodnutia stane ministrom vnútra ČSSR. Pravdepodobne ani ŠtB by sa nikdy o jeho naverbovaní CIA nedozvedela, nebyť istej náhody. Ale aj priebeh tejto náhody dokazuje, že ŠtB mala špičkových analytikov na svetovej úrovni. Ako vlastne k tomuto odhaleniu prišlo?
         
          Spravodajca Hlasu Ameriky J. Naegele bol na návšteve u Jána Čarnogurského. Jeho cestu z Prahy do Bratislavy sledovalo špeciálne komando ŠtB a celý jeho rozhovor s Čarnogurským bol nahrávaný. Počas tohto rozhovoru Naegele Čarnogurskému povedal, že Vratislav Vajnar by mal vymeniť na funkcii ministra zahraničných vecí Bohuslava Chňoupka. Čarnogurský vyjadril počudovanie, prečo minister vnútra by mal ísť na funkciu ministra zahraničných vecí. Naegele povedal, že to je v poriadku, lebo Vajnar je pre Západ prijateľný. Na základe tohto vyjadrenia špecialisti z ŠtB urobili dôkladnú analýzu, po ktorej sa im neskôr podarilo zistiť, že Vajnar bol naverbovaný CIA, keď pracoval v misii OSN za ČSSR v USA. No ani toto zistenie nebolo konečné. Neskôr bol v Prahe zaistený cudzinec od CIA, ktorý mal pri sebe závažné dokumenty. Jeho osobnú prehliadku schválil náčelník odboru v Prahe. Keď sa to Vajnar ako minister vnútra dozvedel, okamžite tohto náčelníka odboru, ako aj jeho dvoch podriadených, ktorí osobnú prehliadku nariadili, prepustil. V roku 1985 Vajnar ponúkol Lorencovi funkciu prvého námestníka federálneho ministra vnútra.

Bezbrehý cynizmus Jána Čarnogurského

          V týždenníku Nové slovo bez rešpektu č. 27/1994 jednoznačne priznal, že ako predseda vlády sa spolupodieľal na najzávažnejších ekonomických zločinoch, spojeným s protizákonným rabovaním majetku, citujem: „V prostredí, kde som sa pohyboval ja, sa hovorilo, že prví privatizovali starí komunisti, ktorí si nahrabali peniaze. Keby som bol chcel podnikať kroky proti privatizérom, moji prívrženci by to boli privítali. Verejne som vtedy povedal, ŽE POZNÁM AJ ŠPINAVÉ PENIAZE a že sú mechanizmy aspoň čiastočne ich odlíšiť od čistých. Uvažovali sme týmto smerom, ale systémové kroky proti tomu robiť – BOLO BY ZNAMENALO – ZASTAVIŤ PRIVATIZÁCIU... Privatizácia bola dobrá a netreba spätne na ňu sypať popol na hlavu. BOLA V SÚLADE S PRÁVOM A KRESŤANSKÝM PRESVEDČENÍM.“

          Pre týždenník Domino fórum číslo 46/2005 povedal aj toto: „V sociálnej sfére sa komunizmus na Slovensku PREMENIL NA NAJTVRDŠÍ KAPITALIZMUS, akého dnes už ani na Západe niet.“ Alebo: „Na našej vnútroštátnej úrovni DOHODY medzi disidentmi a komunistickou vládou sa dosiahlo, že pád komunizmu SA UDIAL vcelku kultúrne v rámci ústavných pravidiel a najmä bez krviprelievania.“  A teraz porovnajte jeho prvý citát s druhým citátom – a každému musí byť jasné, prečo a za akým účelom Antikrist zakladal KDH, kde sa zhromaždili tie najodpornejšie tlupy diabla, satana a lucifera.

 

 

 

4. časť

V prvých týždňoch či mesiacoch po Novembri 1989 by ma ani vo sne nebolo napadlo, koľko zvrhlých ľudí s tými najodpornejšími a najzákernejšími hodnotami či vlastnosťami bude súčasťou tohto národa. Nedá mi neodcitovať niekoľko viet kardinála J. CH. Korca ktoré sú úvodom knihy Od barbarskej noci, ktorej je autorom. Citujem zo strany 9: „...naši vlastní ľudia, pohŕdajúc dejinami a ich duchovnou náplňou vykonali to, čo neprišlo na myseľ ani Tatárom, ani tureckému panstvu, ani nikomu inému v predlhých dejinách nášho ľudu a národa.“ Mal tým na mysli noc z 13. na 14. apríla 1950, keď boli zlikvidované všetky mužské rehole a ich kláštory.

          Prečo takýto úvod? Z celkom jednoduchého dôvodu. Ponovembrovým pretransformovaným komunistom a eštebákom sa za vyše 20 rokov podarilo niečo omnoho horšie. Nielenže Slovensko rozkradli a zdevastovali politicky, morálne a ekonomicky, ale za túto krátku dobu ho darovali cudzine za vcelku lacný peniaz. Možno viacerí z Vás si položia otázku: veď predsa pravica rozpredala Slovensko cudzine? Tu ale treba vyviesť ľudí z tohto omylu a povedať skutočnú realitu: všetko, čo sa týkalo politiky či ekonomiky ako aj zakladania politických strán hneď po Novembri 1989 sa robilo v réžii konkrétnych prednovembrových príslušníkov KSČ a ŠtB. Písať tu podrobnosti by bolo stratou času, lebo na tejto stránke to už bolo niekoľkokrát zdokumentované – a nielen na nej... Oni v skutočnosti stáli za vytváraním tzv. pravicových či národných strán. Z psychologického hľadiska to bolo vcelku dobre vymyslené, keď k moci sa dostali mnohí ľudia, ktorí dovtedy žili v panelákoch a na rekreácie chodili do Bulharska, prípadne tí vyvolenejší do Juhoslávie. Pred tým, ako budem citovať z knihy Ľuboša Juríka – Pokušenie moci – ktorý bol šesť rokov ako najbližší asistent pri Ivanovi Gašparovičovi, treba pripomenúť, že prvou predohrou týchto zlodejín boli tzv. holandské dražby.

          Takže poďme si odcitovať niektoré pasáže z tejto knihy, ktoré sú skôr autentickou výpoveďou autora. Strana č. 26 – Najlepší spôsob, ako sa zbaviť ilúzií a ideálov, je vstúpiť do vysokej politiky. Ale bez ideálov – a už vôbec nie bez ideí – sa žiadna politika robiť nedá, ani lokálna, nieto politika štátu a národa. Bez ideálov a ideí sa politika mení na cynický poker, na získavanie a využívanie moci pre zištné, prevažne osobné ciele, na získavanie výsad a privilégií, na hromadenie majetku a likvidáciu protivníkov. Politika bez ideí je podhubím pre šírenie bacilov netolerancie, až diktatúry. Potom sa aj z idealistov stávajú bezradní štatisti, ktorí nakoniec v mene demokracie pomáhajú demokraciu deštruovať, v mene voličov okrádajú voličov, ruinujú národný majetok a hospodárstvo. Ukázalo sa, že slovenskí politici neboli dostatočne pripravení prevziať zodpovednosť za riadenie samostatného štátu.

          Strana č. 273 – 275 – Privatizácia bola od roku 1990 rozhodujúcim objektom politického a mocenského zápasu na Slovensku i vo všetkých postkomunistických krajinách. Bola hybnou silou mnohých politických aktov, sporov, politického vypätia i pádu. Vznešené ideály o slobode, ľudských právach, voľnom pohybe a pod. sa stali len zásterkou pre grandiózne rozdeľovanie (či skôr rozkrádanie) štátneho majetku, ktorý sa hromadil pol storočia. Z večera do rána vznikali neuveriteľne bohatí ľudia, ktorí sa len vďaka politickému rozhodnutiu stali mnohonásobnými milionármi, ba miliardármi. Obyčajní ľudia, ktorí dovtedy žili v družstevných bytoch, šetrili na škodovku či žiguli, chodievali na dovolenku k Balatonu či do Bulharska, mali zrazu nepredstaviteľné majetky, stačilo byť v správnej strane či hnutí. Žiaľ, túto tendenciu – aj keď v inej, kultivovanejšej podobe provízií či auditov – pokračovala aj počas vlády Mikuláša Dzurindu.

          Mravné zásady, morálne hodnoty, základné piliere civilizačných noriem sa dali do nezadržateľného, deštrukčného pohybu. Privatizácia našla spoločnosť absolútne nepripravenú a spôsobila také škody v spoločenskom organizme, ktoré už prakticky nikdy nebude možné odstrániť a napraviť. K takým rozsiahlym vlastníckym zmenám došlo azda len v období vyvlastňovania majetku komunistickými stranami. Problém našej privatizácie je najmä v tom, že v mnohých prípadoch sa privatizovalo pre bohatstvo samotné, teda vyberali sa ľudia, ktorí budú bohatí. Mečiarova vláda nezohľadňovala, či nadobúdateľ je schopný zabezpečiť efektívne fungovanie majetku, vláda HZDS, SNS a ZRS zohľadňovala predovšetkým to, kto je z ktorej strany. To bola tzv. slovenská cesta, ktorá deformovala celý privatizačný proces.

          Chodby Národnej rady SR, či už na Župnom námestí, či potom na Vodnom vrchu na Mudroňovej ulici, sa len tak hmýrili nádejnými privatizérmi, v kanceláriách predsedu, podpredsedov NR SR, predsedov parlamentných výborov či strán si podávali kľučky budúci majitelia sprivatizovaných štátnych podnikov, lobovali, presviedčali, uplácali, sľubovali a dávali provízie, ponúkali stranícku poslušnosť. Keď som sa niekedy pozeral zo svojho miesta v sále na chrbty koaličných poslancov, mal som pocit, ŽE MÁM PRED SEBOU ZHROMAŽDENIE FABRIKANTOV, MAJITEĽOV TOVÁRNÍ, NEHNUTEĽNOSTÍ A BANKOVÝCH ÚČTOV. DO PARLAMENTU CHODILI LEN AKOBY MIMOCHODOM, ZDVIHNÚŤ RUKU, KEĎ SA HLASOVALO. INAK SA NIKDY K NIČOMU NEVYJADROVALI, MNOHÍ ANI RAZ POČAS VOLEBNÉHO OBDOBIA NEVYSTÚPILI, NEBOLI TAM PRETO, ABY TVORILI ZÁKONY, ABY ZASTUPOVALI SVOJICH VOLIČOV. BOLI TAM NATO, ABY PRIVATIZOVALI, ABY ZBOHATLI. Platilo to, pravdaže, aj o ministroch, štátnych tajomníkoch, riaditeľoch sekretariátov, šéfoch krajských či okresných aparátov HZDS, SNS, ZRS, o spriaznených manažéroch, riaditeľoch bánk, príbuzných priateľov. DOKONCA AJ SERVILNÝCH BOSSOCH PODSVETIA, KTORÍ SA VRHLI AKO SUPY NA DOVTEDY ŠTÁTNE PODNIKY. VYBAVOVALI PO STRANÍCKEJ ZNÁMOSTI ÚVERY V BANKÁCH, HLBOKO POD CENU DOSTÁVALI LUKRATÍVNE OBJEKTY, POZEMKY, NEHNUTEĽNOSTI, ABY ICH OBRATOM PREDÁVALI ČI VYKRÁDALI.

          Budúci historik nikdy nepochopí posledné desaťročie dvadsiateho storočia, ak sa dôsledne neoboznámi s „procesom privatizácie“, ak si hlboko neosvojí zlodejskú morálku ponovembrovej generácie „politikov“, ak si ako hlavnú metódu skúmania oných rokov nepoloží otázku: mať či nemať? O nič iné nešlo, iba o uchmatnutie čo najväčšieho koláča zo spoločného majetku. Privatizácia prakticky položila na lopatky národné hospodárstvo, milióny a miliardy, ktoré sprivatizovali „poctiví mečiarovci“ A KTORÉ ULIALI DO ZAHRANIČNÝCH BÁNK NA SÚKROMNÉ KONTÁ, spôsobili pokles výroby, zatváranie podnikov, dramatický rast nezamestnanosti, sociálne napätie, praktické zrútenie zdravotníctva, vážne problémy v školstve a v celej sociálnej sfére, nehovoriac o nevyčíslených morálnych škodách.   

Dobre si boli vedomí, aký raz bude záverečný účet

          Pokiaľ dnes sa s obľubou tvrdí, že za všetko môže pravica, je to totálna lož, lebo v období o ktorom tu píšem, pravica ešte prakticky neexistovala. Dve špičkové zločinecké organizácie – slovenská vláda a slovenský parlament boli v réžii HZDS, v réžii zločinca, zlodeja a neskoršieho zakladateľa ponovembrového štátneho terorizmu Vladimíra Mečiara. A vtedajší predseda slovenského parlamentu Ivan Gašparovič bol v skutočnosti v pozícii  zbabelého úbožiaka trčiaceho zo zadnej časti tela Mečiara. Tá najzákladnejšia otázka ale je, či si títo arcizločinci a arcizlodeji dokázali uvedomiť, že raz sa to musí Slovensku vypomstiť? Pamätám si, že v tom období bol ekonomickým poradcom Mečiara pán Staněk z ekonomického oddelenia SAV, ktorý dnes vcelku reálne predpovedá ekonomickú katastrofu Slovenska aj zásluhou ekonomickej kriminality či šedej ekonomiky. Problém je ale v tom, že toto sa robilo už za Mečiara a základnou otázkou je, prečo pán Staněk mlčal? Pokiaľ náhodou nemlčal a Mečiara upozorňoval na následky, tak sa mu ospravedlňujem. Taktiež si myslím, že tento ekonomický Mečiarov poradca musel vedieť o dôraznom varovaní guvernéra NBS, keď Mečiar chcel rozkradnuté miliardy natlačiť novými miliardami a ten mu dôrazne pripomenul, čo by to znamenalo. Zastávam názor, že Mečiar , A. M. Húska a im podobní by mali byť zaživa a pri plnom vedomí zapichnutí na hák takým spôsobom, aby čo najbolestivejšie za realizáciu týchto ekonomických zločinov či ekonomického rabovania čo najdlhšie skapíňali v tom najväčšom utrpení. Lebo bolo to práve za tejto vlády, kedy sa zároveň odštartovala postupná likvidácia slovenského národa cez ekonomiku – čo bol jeden z hlavných dôvodov po nástupe pravice, že štát je najhorším vlastníkom majetku, pri rozpredávaní nášho dedičstva zahraničiu. V skutočnosti nová garnitúra pravicových fašistov, extrémistov, sadistov a psychopatov z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO ktorá vymenila Mečiara len pokračovala v začatom. A omnoho bezcitnejšie. Veď židoúžernícke a židolichvárske šelmy zo Svetovej banky a MMF majú v takýchto zločinoch proti ľudskosti bohatú prax a tradíciu.

Poľudšťovanie fašizmu, extrémizmu, sadizmu a psychopatizmu počas ekonomických experimentov na slovenskom národe

          Prvýkrát a verejne na takéto zločiny proti vlastnému národu upozornila Konferencia biskupov Slovenska 3. júla 1996. Keďže v roku 1996 som mal možnosť si preštudovať analýzu z roku 1994 pod názvom: Postupná likvidácia slovenského národa cez ekonomiku a rómsky problém – s konečným výsledkom, aby za cca. 80 rokov boli Slováci menšinou vo vlastnom štáte, podľa tohto prehlásenia KBS mám pocit, že museli sa taktiež dostať k dotyčnej analýze. Pri porovnaní textu, citujem: „...že v posledných rokoch dochádza na Slovensku k doteraz nevídanému poklesu pôrodnosti. Tento trend je taký prudký a hlboký, že by pri dlhšom pretrvávaní mohol VÁŽNE OHROZIŤ I SAMOTNÚ EXISTENCIU NÁRODA. Ak by pôrodnosť bola taká nízka alebo nižšia ako v roku 1995, počas života jednej generácie by sa počet obyvateľov Slovenska zredukoval o 20 až 25 percent a počas troch generácii o viac než polovicu.“

          Treba si uvedomiť, že tento diablo - satanský plán na postupnú likvidáciu slovenského národa vychádzal zo základného atribútu: CEZ EKONOMIKU BRÁNIŤ SLOVENSKÝM ŽENÁM RODIŤ DETI. Keď to rozmeníme na drobné, tak to môžeme povedať nasledovne: vedomé nevytváranie ekonomických podmienok pre slovenské ženy na zakladanie rodiny. Samozrejme súčasťou tohto všetkého je likvidácia ženskosti, ktorá sa následne premietne do likvidácie rodiny – a k tomu už je len krok na postupnú likvidáciu národa. A, samozrejme, nekontrolovateľné „množenie“ neprispôsobivej rómskej populácie vedenej k tomu, aby nemala záujem sa prispôsobiť, ako aj nezáujem o potieranie rodinnej súlože v tejto komunite, keď následky – retardovaní potomkovia, ostávajú doživotne na ťarchu štátu. Je len samozrejmé, že tie peniaze, ktoré by mali ísť na podporu slovenskej rodiny či demografie, idú niekde úplne inde. Dnes sme v situácii, keď tieto organizované zločinecko-zlodejské tlupy nám tu s vážnymi tvárami vysvetľujú, že za toľko a toľko rokov už nebude mať na dôchodky kto robiť, preto je treba nutne robiť opätovné sociálne reformy a zvyšovanie dôchodkového veku. Paradoxne, hovoria to práve tí, ktorí toto všetko zavinili a zrealizovali.

          Veď nový trend týchto ponovembrových politických fašistov, extrémistov, sadistov a psychopatov riadených židoúžernickými a židolichvárskymi netvormi zo Svetovej banky a MMF je nasledovný: Čím dlhšie žiješ, tým viac prekážaš. Staroba sa považuje za ekonomickú záťaž spoločnosti. Od starých ľudí sa už nič neočakáva. A neustále štvať mladých ľudí proti starým, že oni sú na príčine ich zlej situácie. Preto treba neustále reformovať. My už nepotrebujeme ani gulagy, ani koncentračné tábory, ani plynové komory. Nám stačia nevyhnutné ekonomické reformy. A pokiaľ doženieme človeka k sociálnej samovražde, je to aj s predohrou, ktorá sa volá duševné vraždenie, po ktorom nasleduje u tých slabších jedincov siahnutie si na život.

 

 

 

5. časť

 

Nepoviem žiadnu horibilnú novinu ak budem konštatovať, že Slovensko je v reálnej situácii desať – dvadsať minút po dvanástej. A záchrany k lepšiemu už niet. Ani z pozície politickej, ani z ekonomickej, ani z morálnej, dokonca ani z vlasteneckej či národoveckej, keď za vedúce osobnosti vlastenectva či národovectva sa samopasovali v skutočnosti pseudovlastenci či pseudonárodovci a to hneď od Novembra 1989. Toto budem neskôr podrobne rozoberať v článku pod názvom: PSEUDONÁRODOVCI.

Štát po Novembri 1989 začali riadiť dve špičkové zločinecké organizácie

          Základom fungovania každého štátu či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle sú dve inštitúcie: vlády a parlamenty. Žiaľ, slovenské ponovembrové vlády a parlamenty ktorých členovia, keďže vedia čítať aj písať, podpisovali istý text, ktorý sa volal sľub člena vlády a parlamentu. Základom tohto sľubu je, že budú zveľaďovať túto republiku a slúžiť občanom. Takže si položme otázku, aká je realita, skutočná realita po vyše dvadsiatich rokoch. Odpovedám: Slovenská republika zločinecká, Slovenská republika zlodejská, Slovenská republika štátno-teroristická, Slovenská republika zapredaná a vytunelovaná, kde zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku, vrátane sociálnych samovrážd a utrpenia tých najbezbrannejších, napríklad tých detičiek ktoré sú od narodenia ťažko zdravotne postihnuté či bezvládne, sa tu považuje za nevyhnutné ekonomické reformy. Že súčasťou týchto reforiem je nielen  poľudšťovanie fašizmu, extrémizmu, sadizmu či psychopatizmu jednoznačne dokazuje, že mnohí aktéri tohto politického či ekonomického „myslenia“ by excelovali aj v čiernych esesáckych uniformách v koncentračných táboroch počas hrôzovlády či krutovlády hitlerovského fašizmu a nacizmu. Presne takýchto slovenských politikov potrebujú Svetová banka, Medzinárodný menový fond a im podobné zločinecké organizácie na neustále experimentovanie na slovenskom národe cez ekonomiku, kde už nie sú potrebné ani koncentračné tábory ani plynové komory.

          Tu nech mi je dovolené použiť myšlienky sociologičky Zuzany Kusej, ako ich prezentovala v denníku SME z 12. 6. 2006 pod nadpisom: Exkomunikujeme reformy? Z tých najdôležitejších myšlienok vyberám: Zahraniční politici a výskumníci sa dívajú na slovenské reformy so záujmom a uznaním. Čudovala by som sa, keby tak nebolo. Kolega z českého ministerstva nedávno jasal, ako im náš „sklon rýchlo uskutočňovať myšlienky“ prišiel vhod. Podobné zákony vraj majú roky v paragrafovom znení, ale odkladali ich pre ťažko predvídateľné efekty. Teraz nás môžu POZOROVAŤ a keď čas ukáže, ako čo funguje, začnú reformy aj oni.

Je pochopiteľné, že našich reformátorov chvália a povzbudzujú. Zodpovední politici potrebujú vychádzať z overených možností. A okrem toho, experiment je vedecká metóda par excellence a každý vytrvalý experimentátor si zaslúži úctu... V spoločenských vedách je však experiment zákernou vecou. Experimentovanie na ľuďoch má prísne pravidlá. Experiment im NESMIE spôsobiť ujmu a ZRANIŤ ich dôstojnosť. Bezpodmienečne sa vyžaduje zásada informovaného súhlasu: je vylúčené vystaviť ľudí experimentovaniu bez toho, aby sme ich informovali o podmienkach, priebehu a dôsledkoch experimentu. Ak by sme tak nerobili, stihlo by nás oprávnene opovrhnutie a vyobcovanie z vedeckej komunity. JE ČUDNÉ, ŽE TO, ČO JE PRI POZNÁVANÍ SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA ZAKÁZANÉ, V JEHO POLITICKOM SPRAVOVANÍ „USTOJÍME“... Svetová banka má veľkú starosť o pochopenie reforiem. Keďže 37 % občanov má ešte pocit, že nevie o dôchodkovej reforme dosť, POŽIČIAVA NÁM PROSTRIEDKY NA ĎALŠIU VYSVETĽUJÚCU KAMPAŇ. Nemýľme si však kampaň s uplatňovaním princípu informovaného súhlasu. Ak by oň išlo, banka by ešte musela pred prijatím dôchodkovej reformy podporiť verejnú debatu o viacerých spôsoboch ako vylepšiť dôchodkové zabezpečenie vrátane nestranného vysvetlenia výhod a nevýhod systému, ktorý sme tu mali. Informovanie verejnosti o viacerých reformných alternatívach VŠAK ZJAVNE NEBOLO V PLÁNE. Je čas pochopiť, že aj tento kolektívny experiment je potrebné podriadiť etickým pravidlám. Aj experiment kolektívneho života by mal spôsobovať čo najmenej ujmy a mal by dodržiavať zásadu informovaného súhlasu... Politici, ktorí chcú vládnuť „expertne“ a mienia verejnosť vyobcovať z kalkulácie spoločenského optima na ďalšie štyri roky a „odkomunikovávať“ jej len hotové riešenia, si zaslúžia z politického života exkomunikovať.     

          Aby takéto experimenty na slovenskom národe sa mohli realizovať, museli byť splnené hlavne tieto podmienky: slovenské vlády a parlamenty sa v skutočnosti museli dostať do pozície špičkových zločineckých organizácii na vrchole pyramídy, ktoré nenávidia a pohŕdajú vlastným národom a následnú snahu podriadiť sa cudzej štátnej moci na páchaní a realizácii zločinov proti ľudskosti práve cez tieto ekonomické experimenty, ktoré by si politici v demokratických štátoch nikdy nemohli dovoliť. A práve tieto dve zločinecké organizácie tu vygenerovali nadnárodnú zločineckú organizáciu – finančných oligarchov – ktorým priamo, cez zákony, umožnili získať desiatky a stovky miliárd korún patriacich slovenskému národu – a dnes sú politické strany ich eseročkami.  

Cez politické a ekonomické zločiny k postupnej likvidácii slovenského národa

          V celej Európskej únii niet vlastizradnejších a zapredaneckejších politikov ako na Slovensku. Pri sofistikovaní fašizmu, boľševizmu a zločinov proti ľudskosti na vlastnom národe, nemožno si nepoložiť nasledovnú otázku: boli to vôbec slovenské ženy – matky, ktoré priviedli na svet tieto ponovembrové garnitúry zločincov, zlodejov, sadistov a psychopatov? Ako ich to vlastne vychovali? Väčšinu z nich si viem predstaviť v esesáckych uniformách či kostýmoch práve v tých časoch, keď sa vo fašistických a nacistických koncentračných táborov či ruských gulagoch likvidovali milióny nevinných ľudí. Veď pokiaľ dnes dokážu sociálne samovraždy zaradiť do rubrík nevyhnutných ekonomických reforiem, či zvyšovať si svoj osobný blahobyt na úkor ľudského utrpenia cez ekonomické zločiny, tak to v žiadnom prípade nemôžu byť ľudské tvory – ale ľudský odpad stvorený samotným Antikristom.

          Dnes sme sa prakticky dostali do skutočného začiatku finále, keď sa začnú drastickým spôsobom prejavovať či realizovať na slovenských občanoch dôsledky či následky vládnutia členov ponovembrových vlád a parlamentov. Treba opätovne začať „ozdravovať“ verejné financie, samozrejme na úkor slovenských občanov, lebo tieto verejné financie tu už vyše dvadsať rokov „ozdravujú“ zločinecko – zlodejské a parazitno – darmožráčske kreatúry z ponovembrových vlád, parlamentov, ich detí a mladších súrodencov z organizovaného kriminálneho zločinu a mafií, cudziny, ku ktorým sa neskôr pridali finančné skupiny práve za týmto účelom vytvorené – samozrejme, pre svoj vlastný prospech. Práve tieto ponovembrové fašistické, sadistické a psychopatické kreatúry tu zrealizovali systém kolektívnej viny na nevinných občanoch, keď následky za vlastné ekonomické zločiny preniesli na ich plecia. Aj takto vyzerá slovenský ponovembrový fašizmus, profesionálni plačkovia z centrálnej Židovskej náboženskej obce na Slovensku. Lenže tento fašizmus Vám neprekáža, lebo sa robí pod dohľadom žido – úžerníkov a žido – lichvárov zo Svetovej banky a MMF. Z histórie poznáme aj také prípady z éry hitlerovského fašizmu a nacizmu, že keď si nejaký esesák, len tak, z rozmaru, zastrieľal do živých väzenských terčov, potom si sadol ku klavíru a prehrával si skladby najznámejších svetových velikánov. Na Slovensku tiež máme istého poslanca za SDKÚ-DS Beblavého, ktorý bol Svetovou bankou špeciálne vyškolený na zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku vo forme zavádzania tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem. Práve tento Beblavý, s tváričkou nevinného dieťaťa, spolu s antisociálnym netvorom Kaníkom a spol., reformovali takým spôsobom, že všetky ekonomické zločiny spáchané za Mečiarovej éry preniesli systémom kolektívnej viny na tých najslabších a najbezbrannejších – telesne a zdravotne postihnutých, ich opatrovateľov, dôchodcov, nezamestnaných, sociálne odkázaných... Nezanedbateľný počet takto postihnutých tieto tzv. nevyhnutné ekonomické reformy dohnali až k sociálnej samovražde. A netvor Beblavý relaxoval či odreagoval sa takým spôsobom, že písal poviedky. Možno podľa štýlu, čím viac obetí jeho reforiem, tým viac poviedok dokázal napísať.

          Na zločinoch proti ľudskosti voči vlastnému národu popri politikoch veľkú časť viny majú aj naše ekonomické elity, Národná banka Slovenska, Ústavný súd SR, či Generálna prokuratúra SR. Všetci veľmi dobre vedia, že napríklad tie rozkradnuté milióny či miliardy ktoré rozkradli konkrétne osoby, majú prakticky tú istú hodnotu ako pôžičky zo Svetovej banky, MMF... Nikto mi nemôže oponovať pokiaľ napíšem, že za tie rozkradnuté milióny a miliardy sme MOHLI MAŤ presne to, čo za tie milióny či miliardy požičané, keď takto sme postupne stratili ekonomickú a štátotvárnu suverenitu. A mimoriadne dôležitý je tu aj ďalší faktor, keď si napríklad položíme otázku, koľkí z tých milionárov či miliardárov získali tieto peniaze poctivou prácou, alebo, VYPRODUKOVALI PRE SPOLOČNOSŤ TAKÉ HODNOTY, KTORÉ ZODPOVEDAJÚ VÝŠKE ICH MAJETKU? Odpoveď je vcelku jednoduchá. 95 percent to získalo zlodejinou alebo inými nekalými spôsobmi. Lenže títo arcizločinci a arcizlodeji takto rozkradnuté milióny a miliardy vrážali v mene svojho blahobytu do činností, podložených silou práce a ekonomiky. Napríklad: stavanie obrovských a megalomanských nemovitostí, nákupy luxusných vecí, investovanie takto rozkradnutých miliónov a miliárd do nehnuteľností – ziskových nehnuteľností... – a chce mi niekto oponovať, že tieto rozkradnuté milióny a miliardy NECHÝBAJÚ v štátnom rozpočte? Nechýbajú nám všetkým? Veď to boli milióny a miliardy UKRADNUTÉ zo štátneho rozpočtu? Ako je to možné, že toto sa tu deje už vyše 20 rokov? Riadia túto republiku popri zločincoch a zlodejoch aj plnohodnotné hovädá a kravy? Alebo: sú aj Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra SR, Ústavný súd SR..., členmi zločineckého konzorcia pod názvom Slovenská republika? Dovolím si tvrdiť, že zločinecké konzorcium pod názvom Slovenská republika ako aj satelity tu prisaté VEDOME A CIEĽAVEDOME TU VYTVÁRAJÚ ŠEDÚ EKONOMIKU!!!

Je rozkradnuté – peňazí niet na nič

          Politici čoraz častejšie začínajú hovoriť, že chýbajú peniaze na dôchodky. Nemá kto na ne robiť. Slovensko by potrebovalo približne o 400 tisíc ľudí viac, ktorí by platili dane. V kolapse je zdravotníctvo aj školstvo. Otázka je, či tí, ktorí to tu postupne rozkrádali, tunelovali a devastovali, dokonca sa obohacovali aj z toho, čo malo ísť zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva, je namieste sa verejne pýtať: boli si vedomí a vedeli to všetci tí, ktorí toto realizovali, aký raz bude konečný účet? Vedeli, dobre to vedeli. Paradoxné na tom bolo, že keď sa rozkrádalo a drancovalo, ponížené slúžky na Ústavnom súde SR a Generálnej prokuratúre SR, zbabelo mlčali. Kde bola ich profesijná a občianska česť? No keď sa mal preukazovať pôvod majetku, tak spoločne bučali a ručali, že to nie je v súlade so zákonom. Bodaj by nebučali a neručali, keď práve o ich funkčnom zaradení rozhodujú dve špičkové zločinecké organizácie – ponovembrové vlády a parlamenty.

          V poľudšťovaní fašizmu, sadizmu a psychopatizmu išli dokonca tak ďaleko, že uzákonili aj chránené rastliny a zvieratá, ktoré povýšili nad človeka – vlastného občana Slovenskej republiky. Za odtrhnutie takejto rastliny či zabitie takého zvieraťa hrozí aj basa. Pričom, paradoxne, masoví vrahovia z vysokej politiky, ktorí priamo cez zákony, vedome a cieľavedome doháňajú nevinných ľudí k sociálnym samovraždám, ostávajú beztrestní. Dokonca aj genocídu na vlastnom národe považujú za súčasť nevyhnutných ekonomických reforiem, keď slovenským ženám vedome a cieľavedome bránia rodeniu detí ÚMYSELNÝM NEVYTVÁRANÍM EKONOMICKÝCH PODMIENOK, čím sa spolupodieľajú na postupnej likvidácii vlastného národa. Aj toto je vizitka ich zlodejstva.

Vladimír Pavlík